Milosrdenstvo nie je výsada, ale výzva: Čo nám dnes hovorí evanjelium

Ježiš nám vo svojom posolstve jasne pripomína, že všetci sme hriešni. A predsa každý z nás má miesto v Božej náruči, plnej láskavosti a odpustenia. Avšak jedno je nevyhnutné – obrátenie srdca. Milosrdenstvo nie je automatické, ale je odpoveďou na naše pokánie a ochotu meniť sa.

V dnešnom evanjeliu Ježiš reaguje na tragické udalosti – krviprelievanie v chráme pod Pilátovým vedením a pád veže v Siloe, pri ktorom zahynulo osemnásť ľudí. Mnohí ich vnímali ako trest – pretože, veď „určite si to zaslúžili“. No Ježiš tento pohľad odmieta. Zdôrazňuje, že utrpenie nie je následok väčších hriechov, ale výzva na obrátenie všetkých.

To nie je Boží spôsob. Boh netrestá, aby nás ničil – práve naopak, ponúka záchranu. Pripomína to aj obraz z evanjelia – majiteľ figovníka, ktorý neprináša ovocie, je netrpezlivý, ale vinohradník – ten, ktorý ho ešte chce zachrániť, mu dáva ďalšiu šancu. Práve v tejto postave vinohradníka vidíme Boha – trpezlivého, láskavého, ochotného bojovať za našu spásu.

A Boh sa nás pýta: ak som ja milosrdný, prečo ty nie si? Prečo namiesto odpustenia ponúkaš len odsúdenie? Prečo tam, kde ja objímam, ty odstrkuješ? Prečo závidíš milosť druhému, ktorú ty sám dostávaš?

Zrkadlo, ktoré nám Boh nastavuje, nie je len o dávnych časoch. Aj dnes okolo seba vidíme bezcitnosť. Niekedy ju nosíme aj v sebe. Spomeňme si na obdobie pandémie, na vojnu na Ukrajine, na postoje k utečencom či Rómom. Koľko predsudkov, výsmechu, zloby, neprávosti. Koľkokrát sme si namiesto súcitu zvolili odsúdenie?

Kňaz Jozef Husovský vo svojom zamyslení hovorí o vlastnej skúsenosti z pastorácie v rómskej osade. Spomína, ako ľahko ľudia Rómov odsudzovali, ale takmer nikto im nechcel naozaj pomôcť. Alebo spomína situáciu, keď na Slovensko prišli kresťanskí utečenci z Iraku – a časť spoločnosti ich hneď odmietla. Nie preto, čo urobili, ale preto, odkiaľ prišli.

Podobne to bolo počas pandémie – namiesto solidarity sa šírila nenávisť a dezinformácie. Ľudia, aj veriaci, podliehali klamstvám, ktoré burcovali nenávisť voči tým, čo nás chránili. A keď vypukla vojna na Ukrajine, mnohí sa viac pohoršovali nad cenami ako nad nespravodlivosťou vojny. Akoby sme zabudli na to najdôležitejšie – na človeka a jeho dôstojnosť.

Liturgia dnešnej nedele nás vedie k jednoduchému, ale zásadnému zamysleniu – akú podobu má naše vlastné milosrdenstvo? Odráža Božie srdce, alebo len naše predsudky?

ZDROJ: postoj.sk

FOTO: pixabay.com, slovo+