foto: facebook.com
Keď sa Ježiš vrátil do Nazareta, nasledovali ho jeho učeníci. V sobotu začal vyučovať v synagóge a ľudia ho počúvali s údivom. Kládli si otázky: „Odkiaľ má túto múdrosť? Ako môže konať také mocné skutky?“ No zároveň ho mnohí spochybňovali. Pripomínali si, že je len tesárovým synom, že jeho rodina žije medzi nimi. Ich pohoršenie nad ním bolo veľké.
Ježiš im odpovedal známymi slovami: „Prorok nie je bez cti, iba vo svojej vlasti, medzi svojimi a vo svojom dome.“ Kvôli ich nevere tam nemohol vykonať veľké zázraky, iba uzdravil niekoľko chorých. Prekvapený ich nedôverou odišiel a pokračoval v učení v okolitých dedinách.
Následne si povolal Dvanástich apoštolov a poslal ich po dvoch, pričom im dal moc nad zlými duchmi. Prikázal im, aby si nebrali nič na cestu – žiadny chlieb, kapsu ani peniaze, iba palicu a sandále. Mali ostať v domoch, kde ich prijmú, a tam šíriť svoje učenie. Ak ich niekde odmietnu, mali si z nôh striasť prach ako svedectvo proti neveriacim.
Medzitým sa správa o Ježišovi dostala až k Herodesovi. Niektorí ľudia tvrdili, že je to Ján Krstiteľ, ktorý vstal z mŕtvych. Iní si mysleli, že je to Eliáš alebo dávny prorok. Herodes sa však obával: „To je Ján, ktorého som dal popraviť. Vstal z mŕtvych!“
Ján Krstiteľ skončil vo väzení, pretože verejne kritizoval Herodesa za to, že si vzal manželku svojho brata Filipa – Herodiadu. Tá ho za to nenávidela a chcela ho zabiť. Herodes sa Jána obával, pretože vedel, že je spravodlivý a svätý muž, no nakoniec podľahol tlaku.
Na kráľovej narodeninovej hostine pred významnými hosťami tancovala dcéra Herodiady. Herodes bol tak očarený, že jej sľúbil čokoľvek, čo si zažiada – aj keby to bola polovica kráľovstva. Dievča sa poradilo s matkou, ktorá jej prikázala žiadať si hlavu Jána Krstiteľa. Herodes bol z toho zarmútený, no kvôli svojej prísahy nemohol odmietnuť. Poslal kata, ktorý Jána sťal a jeho hlavu priniesol na mise. Tá bola odovzdaná dievčaťu, ktoré ju dalo svojej matke. Keď sa o tom dozvedeli Jánovi učeníci, pochovali jeho telo do hrobu.
Apoštoli sa vrátili k Ježišovi a rozprávali mu o všetkom, čo zažili. On ich vyzval, aby si išli oddýchnuť na odľahlé miesto. Avšak ľudia ich spoznali, bežali za nimi a predbehli ich. Keď Ježiš vystúpil z člna, videl veľký dav a bolo mu ich ľúto – pripadali mu ako ovce bez pastiera.
Keď sa začalo stmievať, učeníci ho upozornili, že je už neskoro a že by mal ľudí poslať, aby si kúpili jedlo. Ježiš ich však prekvapil: „Vy im dajte jesť!“ Učeníci sa zhrozili: „Máme nakúpiť chlieb za dvesto denárov?“
Ježiš sa ich spýtal, koľko majú chlebov. Zistili, že majú len päť chlebov a dve ryby. Prikázal im, aby usadili ľudí po skupinách. Potom vzal chlieb, pozdvihol oči k nebu, požehnal ho, lámal a dával učeníkom, aby ho rozdávali. To isté urobil s rybami.
Všetci jedli a nasýtili sa. Navyše nazbierali dvanásť košov zvyškov. Zázrak bol o to úžasnejší, že tam bolo päťtisíc mužov – a to nepočítajúc ženy a deti!
Po tomto zázraku Ježiš poslal svojich učeníkov člnom na druhý breh do Betsaidy, zatiaľ čo on sám sa odišiel modliť na vrch. Večer bol čln ďaleko na mori a učeníci bojovali s vetrom. Nad ránom ich Ježiš prekvapil – kráčal po rozbúrených vlnách!
Učeníci sa zľakli, mysleli si, že vidia prízrak, a začali kričať. On ich však upokojil: „Vzmužte sa! Ja som to! Nebojte sa!“ Keď nastúpil do člna, vietor sa hneď utíšil. Učeníci boli v nemom úžase – stále totiž nepochopili predchádzajúci zázrak s chlebmi a ich srdcia boli zatvrdené.
Keď sa preplavili na druhý breh, zakotvili pri Genezarete. Len čo ľudia spoznali Ježiša, rýchlo sa rozšírila správa o jeho príchode. Zo širokého okolia k nemu začali nosiť chorých na nosidlách.
Kamkoľvek vošiel – či už do dedín, miest alebo osád – všade ho čakali zástupy. Chorých kládli na námestia a prosili, aby sa mohli dotknúť aspoň obruby jeho rúcha. A všetci, ktorí sa ho dotkli, boli uzdravení.
Tieto udalosti ukázali nielen Ježišovu moc, ale aj reakcie ľudí na jeho skutky – od nevery a odmietnutia v Nazarete, cez obavy kráľa Herodesa, až po úžas a pokoru tých, ktorí zažili jeho zázraky.
Rozchod je jedna z najťažších skúšok, ktorým môže človek v živote čeliť. Prekonanie bolesti zo…
Žijeme v dobe, kedy si mozog nestíha oddýchnuť. Neustále informácie, povinnosti, digitálny šum, multitasking. Naše…
Nie každé ticho musí byť nepríjemné. V medziľudských vzťahoch často očakávame, že láska, blízkosť a…
To, ako začneme ráno, má zásadný vplyv na celý deň. Ráno je chvíľou, kedy si…
Odpustenie nie je len morálny čin, ale aj cesta k uzdraveniu duše a tela. V…
Domov nie je len miesto, kde bývame, ale aj priestor, kde sa formuje naša viera,…