ZDROJ: Facebook.com
V posledných rokoch sme svedkami znepokojujúceho trendu – niektoré verejné osobnosti otvorene spochybňujú hodnoty, ktoré boli stáročia považované za piliere západnej civilizácie. Jednou z týchto hodnôt je empatia – schopnosť vcítiť sa do druhého, porozumieť jeho bolesti a konať v jeho prospech. Kresťanstvo túto čnosť vždy chápalo ako znak duchovnej sily, nie slabosti.
Elon Musk, technologický vizionár a poradca bývalého prezidenta Donalda Trumpa, v nedávnom rozhovore pre podcast Joea Rogana označil empatiu za „základnú slabinu západnej civilizácie“. Ide len o nepochopenie? Alebo sa skutočne začína marginalizovať jeden z najväčších prínosov kresťanstva do našej kultúry?
Kresťania už od počiatku cirkevnej histórie vnímali empatiu ako silu, ktorá mení svet. Ježiš Kristus je najväčším príkladom empatie – Boh, ktorý sa stal človekom, aby s nami zdieľal našu bolesť a spásil nás. Táto čnosť sa stala inšpiráciou pre vznik nemocníc, sirotincov, charít či školských inštitúcií. Práve kresťanský súcit stál pri zrode myšlienky ľudskej dôstojnosti, ktorá je základom moderného právneho a morálneho systému.
Ak niečo ohrozuje dnešný svet, nie je to empatia, ale skôr individualizmus, materializmus a strata zmyslu pre spoločné dobro. Tam, kde empatia chýba, nastupuje cynizmus, vykorisťovanie a ľahostajnosť. Civilizácia postavená na čistej sebaobsluhe nemá pevný morálny základ – a práve preto potrebuje empatiu viac ako kedykoľvek predtým.
V čase, keď sa technológie vyvíjajú rýchlejšie než naša schopnosť im porozumieť, ostáva empatia čímsi výnimočne ľudským – a nenahraditeľným. Nedá sa naprogramovať, nedá sa vyrobiť – ale práve vďaka nej zostávame ľuďmi. Je darom, ktorý nás spája, chráni a vedie k skutočnému pokroku.
Rozumní ľudia sa môžu rozchádzať v názoroch na to, ako efektívne rozdeľovať verejné prostriedky. Ale tvrdohlavo odmietať empatiu ako slabosť je nielen teologický, ale aj spoločenský omyl. Kresťania by mali s odvahou pripomínať svetu, že empatia je čnosť, ktorá mení dejiny – a zachraňuje životy.
Foto: TASR/AP Photo/Matt Rourke
ZDROJ: Pôvodne publikované na publicorthodoxy.org. Preložil o. Ján Krupa pre postoj.sk
Žijeme v dobe, kedy si mozog nestíha oddýchnuť. Neustále informácie, povinnosti, digitálny šum, multitasking. Naše…
Nie každé ticho musí byť nepríjemné. V medziľudských vzťahoch často očakávame, že láska, blízkosť a…
To, ako začneme ráno, má zásadný vplyv na celý deň. Ráno je chvíľou, kedy si…
Odpustenie nie je len morálny čin, ale aj cesta k uzdraveniu duše a tela. V…
Domov nie je len miesto, kde bývame, ale aj priestor, kde sa formuje naša viera,…
V rýchlom svete plnom hluku a neustáleho zhonu je čoraz ťažšie nájsť ticho na zamyslenie.…