Čo hovorí Biblia na interrupcie? – Pohľad kresťana na posvätnosť života

Otázka interrupcií (umelého ukončenia tehotenstva) je jednou z najcitlivejších a najdiskutovanejších tém dnešnej doby. Zatiaľ čo moderná spoločnosť vedie diskusiu o právach ženy, slobode rozhodovania či medicínskych aspektoch, kresťanský čitateľ je pozvaný vnímať túto tému cez optiku Božieho slova, dôstojnosti človeka a etiky života.

Hoci Biblia explicitne nepoužíva slovo interrupcia, jej učenie o živote, osobe, nevinnosti a Božom zámere s každým človekom dáva jasný základ pre pochopenie kresťanského postoja. V nasledujúcich riadkoch sa pozrieme na to, čo Biblia hovorí o živote, nenarodenom dieťati, ľudskej dôstojnosti, ale aj na to, ako pristupovať s láskou k tým, ktorí si prešli bolestivými rozhodnutiami.

1. Život je dar od Boha

Biblia začína slovami o stvorení človeka:

„Boh stvoril človeka na svoj obraz; na Boží obraz ho stvoril.“ (Gn 1,27)

Toto jediné vyjadrenie tvorí základ celej kresťanskej antropológie. Človek nie je produktom náhody ani len biologický organizmus – je Božím obrazom, nositeľom večnej hodnoty. Preto každý ľudský život, od počatia až po prirodzenú smrť, má nedotknuteľnú dôstojnosť.

Život nie je niečo, čo si berieme alebo dávame sami. Je to dar, ktorý dostávame z Božej ruky. Hospodin v Starom zákone hovorí:

„Ja dávam život a ja spôsobím smrť, ja raním a ja uzdravujem.“ (Dt 32,39)

Už tieto slová naznačujú, že človek nemá právo rozhodovať svojvoľne o ukončení nevinného života.

2. Nenarodené dieťa – Božie stvorenie s osobnou identitou

Biblia jasne vyjadruje, že život začína pred narodením – že Boh pozná a formuje človeka už v lone matky:

• Jeremiáš:

„Skôr než som ťa utvoril v matkinom živote, poznal som ťa, skôr než si vyšiel z lona, posvätil som ťa.“ (Jer 1,5)

• Žalm 139:

„Veď ty si utvoril moje ľadviny, utkal si ma v živote mojej matky… Tvoje oči ma videli, keď som ešte nebol stvárnený, a v tvojej knihe boli zapísané všetky dni, ktoré boli určené, hoci ešte ani jeden z nich nebol.“ (Ž 139,13.16)

Tieto slová ukazujú, že Božia láska a poznanie človeka predchádza samotné narodenie. Boh nevidí len potenciálny život, ale osobu, ktorú stvoril so zámerom a láskou.

Aj keď ešte nenarodené dieťa nemá „hlas“ či „práva“ v sekulárnom zmysle, z pohľadu Biblie je už plnohodnotným Božím stvorením, ktoré má právo na život.

3. Zákaz zabitia nevinného života

Jedno z desiatich prikázaní hovorí jasne:

„Nezabiješ.“ (Ex 20,13)

Toto prikázanie sa týka úmyselného ukončenia nevinného ľudského života. Z hľadiska kresťanskej etiky je interrupcia priamym porušením tohto prikázania, pretože nenarodené dieťa je človek bez viny, ktorý nemá možnosť sa brániť.

Niektorí sa snažia rozlišovať medzi plnohodnotným „človekom“ a „plodom“, no Biblia robí medzi nimi kontinuitu, nie diskontinuitu. V Starom zákone je dokonca spomenutý prípad, keď sa plod v lone považuje za život hodný ochrany (Ex 21,22–25).

4. Postoj Ježiša Krista k deťom a slabým

Ježiš nikdy konkrétne nehovorí o interrupcii, ale jeho postoj k deťom, slabým a opusteným je jednoznačný:

„Nechajte deti prichádzať ku mne, nebráňte im, lebo takým patrí Božie kráľovstvo.“ (Mk 10,14)

A tiež:

„Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili.“ (Mt 25,40)

Ježiš sa stotožňuje s najmenšími, bezmocnými, zraniteľnými. A kto je bezmocnejší ako nenarodené dieťa?

To nie je všetko. Pokračovanie článku nájdete na ďalšej strane ↓