„Učili sme ich modliť sa, chodili sme na omše, viedli ich k viere… A dnes, keď sú starší, nechcú o kostole ani počuť.“
Táto veta zaznieva v mnohých kresťanských domácnostiach s bolesťou, sklamaním a otázkou:
„Kde sme zlyhali?“
Ale čo ak si nezlyhal? Čo ak si robil všetko, čo si mal – a predsa si nemohol urobiť rozhodnutie namiesto svojich detí?
Rodičia môžu ukázať cestu, ale nemôžu za dieťa kráčať.
Tak ako Boh sám nikomu neveru nevnucuje, ani ty nemôžeš darovať vieru ako rodinné dedičstvo. Môžeš zasievať, zalievať, milovať – ale rast spôsobuje Boh. (porov. 1Kor 3,6–7)
Ježiš bol dokonalý učiteľ, milujúci, pravdivý, mocný. A predsa ho niektorí opustili (Jn 6,66), iní sa Mu vysmievali a mnohí Ho neprijali.
Page: 1 2
Žiť v manželstve znamená prijímať nielen partnera, ale všetko, čo do jeho života patrí. Ak…
Rozchod je jedna z najťažších skúšok, ktorým môže človek v živote čeliť. Prekonanie bolesti zo…
Žijeme v dobe, kedy si mozog nestíha oddýchnuť. Neustále informácie, povinnosti, digitálny šum, multitasking. Naše…
Nie každé ticho musí byť nepríjemné. V medziľudských vzťahoch často očakávame, že láska, blízkosť a…
To, ako začneme ráno, má zásadný vplyv na celý deň. Ráno je chvíľou, kedy si…
Odpustenie nie je len morálny čin, ale aj cesta k uzdraveniu duše a tela. V…