Kľúčová otázka nie je „Koľko?“, ale:
„Cítim vo svojom srdci, že som štedrý tak, ako Boh je štedrý ku mne?“
Ak máš prebytok – nehanbi sa dať veľa.
Ak si v ťažkej situácii – Boh ťa nebude súdiť, že dávaš málo. Ale aj vdova s dvoma drobnými mincami bola Ježišom pochválená (Mk 12,41–44), lebo dala „zo svojho nedostatku“.
Príspevok na omši – tzv. „zvonček“ – je tradičný spôsob, ako veriaci podporujú svoju farnosť. Z týchto darov sa hradí:
Tu neexistuje „fixný poplatok“.
Ale existuje zdravý duchovný postoj:
Príspevky na omši nie sú „platenie si miesta“ v lavici. Sú to dobrovoľné dary, ktorými veríme v spoločné dielo cirkvi. Ak my neprispejeme, farnosť nebude mať z čoho slúžiť.
Ak nevieš, ako začať, skús si položiť tieto otázky:
Kristus nás nenaučil dávať zo strachu, že nás Boh potrestá, ale z vďaky, že nás Boh miluje.
Pravá štedrosť vychádza z osobného vzťahu k Bohu, ktorý nám už dal všetko: svojho Syna.
„Zadarmo ste dostali, zadarmo dávajte.“ (Mt 10,8)
Nie je dôležité, koľko presne dávaš. Dôležité je, či v tom cítiš život.
Dávať bez radosti je ako usmievať sa cez zatnuté zuby. Ale dávať z lásky, aj málo, je v nebi veľké.
A Bohu stačí aj meďák. Keď je daný srdcom.
Page: 1 2
Útok Izraela a USA na Irán: Prečo nás to všetkých ohrozuje V posledných dňoch svet…
Pravda a milosrdenstvo: Ako má Cirkev hovoriť o homosexualite? Otázka homosexuality v Cirkvi nie je…
V dobe, keď sa vernosť zosmiešňuje a záväzky relativizujú, je potrebné znovu pomenovať hranice. Ak…
Rozvod sa dnes často javí ako rýchle a prijateľné riešenie manželskej krízy. No je to…
Dôležitý som – ale svet sa nado mnou neláme Rád by som veril, že keď…
Keď syn povie, že chce byť kňazom: skúška viery aj rodičovskej lásky Rozhodnutie syna vstúpiť…