Koľko je dosť? O darovaní, charite a príspevkoch v kostole

Kľúčová otázka nie je „Koľko?“, ale:
„Cítim vo svojom srdci, že som štedrý tak, ako Boh je štedrý ku mne?“

Ak máš prebytok – nehanbi sa dať veľa.
Ak si v ťažkej situácii – Boh ťa nebude súdiť, že dávaš málo. Ale aj vdova s dvoma drobnými mincami bola Ježišom pochválená (Mk 12,41–44), lebo dala „zo svojho nedostatku“.

3. Koľko prispievať na svätej omši?

Príspevok na omši – tzv. „zvonček“ – je tradičný spôsob, ako veriaci podporujú svoju farnosť. Z týchto darov sa hradí:

elektrina, kúrenie, opravy,
výplaty zamestnancov,
liturgické potreby,
pastorácia detí, mládeže, seniorov,
charitatívne aktivity farnosti.

Tu neexistuje „fixný poplatok“.
Ale existuje zdravý duchovný postoj:

Nie „čo mi zostane“, ale „čo môžem dať s radosťou“.
Možno pre niekoho 1 euro týždenne je všetko, čo si môže dovoliť.
Iný dá 20 eur bez toho, aby mu to chýbalo.
Dôležité je, aby to bolo darované z viery, nie z tlaku.

Príspevky na omši nie sú „platenie si miesta“ v lavici. Sú to dobrovoľné dary, ktorými veríme v spoločné dielo cirkvi. Ak my neprispejeme, farnosť nebude mať z čoho slúžiť.

4. Ako si nastaviť osobnú štedrosť? (praktický návod)

Ak nevieš, ako začať, skús si položiť tieto otázky:

Koľko mesačne míňam na „nevyhnutnosti“ (napr. Netflix, kávy, jedlo vonku)? Môžem sa niečoho dobrovoľne vzdať pre niekoho iného?
Na aké účely by som rád prispieval – charita, misie, farnosť, konkrétny človek v núdzi?
Je môj príspevok spontánny alebo systematický? Možno by mi pomohlo nastaviť si mesačný dar cez trvalý príkaz – aj 5–10 eur mesačne je veľká pomoc.
Dokážem dať tak, že to aj trochu „zabolí“ – ale s radosťou?

5. Nezabudni: darovanie je radosť, nie daň

Kristus nás nenaučil dávať zo strachu, že nás Boh potrestá, ale z vďaky, že nás Boh miluje.
Pravá štedrosť vychádza z osobného vzťahu k Bohu, ktorý nám už dal všetko: svojho Syna.

„Zadarmo ste dostali, zadarmo dávajte.“ (Mt 10,8)

Záver: Daj tak, aby tvoje srdce zajasalo

Nie je dôležité, koľko presne dávaš. Dôležité je, či v tom cítiš život.
Dávať bez radosti je ako usmievať sa cez zatnuté zuby. Ale dávať z lásky, aj málo, je v nebi veľké.

A Bohu stačí aj meďák. Keď je daný srdcom.

Page: 1 2

Viktória Holejová