Na druhej strane, nie je cieľom mať „náboženský interiér“, ktorý nahrádza osobnú modlitbu, čítanie Božieho slova či vzťah s Bohom. Kríž na stene nie je kúzelný predmet, ktorý automaticky chráni pred zlom.
Podobne ako manželský prsteň má zmysel len vtedy, keď odráža skutočný záväzok, aj náboženské predmety majú hodnotu v kontexte živej viery. Inak sa môžu zmeniť na prázdne symboly alebo dokonca „kulisu svätosti“, ktorá zakrýva vnútorne vyhasnutý duchovný život.
Je v poriadku, ak niekto cíti potrebu obklopiť sa viacerými symbolmi viery – a rovnako je v poriadku, ak iný kresťan uprednostňuje jednoduchosť a necháva si viaceré znaky len vo svojom vnútri.
Dôležité je, aby to, čo máme vo svojich domovoch, vychádzalo zo srdca a malo pre nás osobný zmysel. Možno pre niekoho stačí malý drevený kríž na nočnom stolíku, ktorý si doniesol z púte. Možno iný má na stene obraz svojho krstného patróna, pretože mu pripomína konkrétnu Božiu pomoc. Nejde o kvantitu, ale o úprimnosť.
Mať náboženské predmety v dome nie je povinnosť, ale príležitosť. Príležitosť pripomenúť si, kto sme. Príležitosť vytvoriť priestor, kde Boh nie je hosťom, ale domácim.
Kríž nad dverami neznamená, že sme lepší ako ostatní. Ale môže byť tichým svedectvom, že tu býva rodina, ktorá sa v živote opiera o viac než len o seba. O niekoho, kto bol ukrižovaný, ale vstáva každý deň spolu s nami.
Page: 1 2
Útok Izraela a USA na Irán: Prečo nás to všetkých ohrozuje V posledných dňoch svet…
Pravda a milosrdenstvo: Ako má Cirkev hovoriť o homosexualite? Otázka homosexuality v Cirkvi nie je…
V dobe, keď sa vernosť zosmiešňuje a záväzky relativizujú, je potrebné znovu pomenovať hranice. Ak…
Rozvod sa dnes často javí ako rýchle a prijateľné riešenie manželskej krízy. No je to…
Dôležitý som – ale svet sa nado mnou neláme Rád by som veril, že keď…
Keď syn povie, že chce byť kňazom: skúška viery aj rodičovskej lásky Rozhodnutie syna vstúpiť…