
foto: youtube.com
b) Vonkajškovosť
Nosíme krížik, ale zabúdame na Kríž.
Máme ruženec, ale sa ho nemodlíme. To nie je tragédia, ale výzva – neostaňme pri symbole, hľadajme vzťah.
5. Príbehy viery: keď predmet nie je len predmet
- Mladá žena v nemocnici si stíska v ruke malý drevený krížik, ktorý jej darovala stará mama. Hovorí: „Keď ho držím, viem, že nie som sama.“
- Muž na letisku sa modlí ruženec zo šnúrky počas meškania. Vedľa neho si ktosi sadne a spýta sa: „Vy sa modlíte?“ O minútu sa už spolu modlia.
- Dieťa v škole nosí vo vrecku obrázok sv. Michala. Vraj: „Keď mám písomku, poviem mu, že nech stojí pri mne.“
Tieto predmety nie sú zázračné. Ale sú prepojené so zázrakom viery.
Záver: Nosiť vieru viditeľne, žiť ju v srdci
Je dôležité mať pri sebe náboženský predmet?
Nie je to povinnosť. Ale je to dar.
Malý, hmotný, jednoduchý – ale ak ho nesieš s vierou, stáva sa miestom stretnutia s Bohom.
A možno aj mostom, ktorým Boh zasiahne niekoho iného.
Preto si krížik neschovávaj hlboko. Nosenie viery na tele môže pomôcť tvojej duši.
„Tvoje slovo si uchovávam v srdci, aby som proti tebe nezhrešil.“ (Ž 119,11)
…a niekedy aj v peňaženke.