Nosíme krížik, ale zabúdame na Kríž.
Máme ruženec, ale sa ho nemodlíme. To nie je tragédia, ale výzva – neostaňme pri symbole, hľadajme vzťah.
Tieto predmety nie sú zázračné. Ale sú prepojené so zázrakom viery.
Je dôležité mať pri sebe náboženský predmet?
Nie je to povinnosť. Ale je to dar.
Malý, hmotný, jednoduchý – ale ak ho nesieš s vierou, stáva sa miestom stretnutia s Bohom.
A možno aj mostom, ktorým Boh zasiahne niekoho iného.
Preto si krížik neschovávaj hlboko. Nosenie viery na tele môže pomôcť tvojej duši.
„Tvoje slovo si uchovávam v srdci, aby som proti tebe nezhrešil.“ (Ž 119,11)
…a niekedy aj v peňaženke.
Page: 1 2
Útok Izraela a USA na Irán: Prečo nás to všetkých ohrozuje V posledných dňoch svet…
Pravda a milosrdenstvo: Ako má Cirkev hovoriť o homosexualite? Otázka homosexuality v Cirkvi nie je…
V dobe, keď sa vernosť zosmiešňuje a záväzky relativizujú, je potrebné znovu pomenovať hranice. Ak…
Rozvod sa dnes často javí ako rýchle a prijateľné riešenie manželskej krízy. No je to…
Dôležitý som – ale svet sa nado mnou neláme Rád by som veril, že keď…
Keď syn povie, že chce byť kňazom: skúška viery aj rodičovskej lásky Rozhodnutie syna vstúpiť…