Modliť sa „v prvej osobe“
Svätý Atanáz, jeden z veľkých učiteľov Cirkvi, v liste Marcelínovi píše, že žalmy nie sú len texty na čítanie, ale živé modlitby, ktoré si človek osvojuje. V iných častiach Biblie sledujeme činy a slová svätých – v žalmoch však nájdeme slová, ktoré akoby priamo vyvierali z nášho srdca.
Keď nás trápi bolesť, cítime sa opustení, zranení či radostní – žalmy sa prihovárajú za nás. Dávajú hlas našim túžbam aj našim obavám. A niekedy sú to práve ony, ktoré nám pomáhajú modliť sa, keď sami nedokážeme nájsť slová.
Modlitba, ktorú vyslovoval aj Ježiš
Keď Ježiš na kríži zvolal: „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?“, nešlo len o výkrik bolesti. Citoval 22. žalm – modlil sa modlitbu, ktorú poznal celý izraelský národ. A tak aj my, keď sa modlíme žalmy, pripájame sa k modlitbe samotného Krista. To je ich tajomná sila – prepájajú naše slová s Božím Slovom, naše životy s večnosťou.
Žalmy nie sú len doplnkom liturgie. Sú duchovným pokladom, ktorý máme k dispozícii stále. A práve pôst je ten správny čas ich znovuobjaviť.
ZDROJ: Postoj.sk
0 komentárov
Vlákna, odpovede a hodnotenie komentárov.