Svätý Atanáz, jeden z veľkých učiteľov Cirkvi, v liste Marcelínovi píše, že žalmy nie sú len texty na čítanie, ale živé modlitby, ktoré si človek osvojuje. V iných častiach Biblie sledujeme činy a slová svätých – v žalmoch však nájdeme slová, ktoré akoby priamo vyvierali z nášho srdca.
Keď nás trápi bolesť, cítime sa opustení, zranení či radostní – žalmy sa prihovárajú za nás. Dávajú hlas našim túžbam aj našim obavám. A niekedy sú to práve ony, ktoré nám pomáhajú modliť sa, keď sami nedokážeme nájsť slová.
Keď Ježiš na kríži zvolal: „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?“, nešlo len o výkrik bolesti. Citoval 22. žalm – modlil sa modlitbu, ktorú poznal celý izraelský národ. A tak aj my, keď sa modlíme žalmy, pripájame sa k modlitbe samotného Krista. To je ich tajomná sila – prepájajú naše slová s Božím Slovom, naše životy s večnosťou.
Žalmy nie sú len doplnkom liturgie. Sú duchovným pokladom, ktorý máme k dispozícii stále. A práve pôst je ten správny čas ich znovuobjaviť.
ZDROJ: Postoj.sk
Page: 1 2
Útok Izraela a USA na Irán: Prečo nás to všetkých ohrozuje V posledných dňoch svet…
Pravda a milosrdenstvo: Ako má Cirkev hovoriť o homosexualite? Otázka homosexuality v Cirkvi nie je…
V dobe, keď sa vernosť zosmiešňuje a záväzky relativizujú, je potrebné znovu pomenovať hranice. Ak…
Rozvod sa dnes často javí ako rýchle a prijateľné riešenie manželskej krízy. No je to…
Dôležitý som – ale svet sa nado mnou neláme Rád by som veril, že keď…
Keď syn povie, že chce byť kňazom: skúška viery aj rodičovskej lásky Rozhodnutie syna vstúpiť…