foto: youtube.com
Môže mať kresťan tetovanie? A čo ak ich už má?
Komplexný pohľad na telo, vieru a kresťanskú slobodu
Tetovanie dnes nie je len módny výstrelok – je to forma osobného vyjadrenia, umenie, spomienka alebo symbol identity. Od celebrít po športovcov, od umelcov po bežných ľudí, tetovania sa stali bežnou súčasťou kultúry. No čo na to kresťanstvo?
Otázka, či môže mať kresťan tetovanie, je častá, najmä medzi mladými veriacimi. Je tetovanie hriechom? Je to porušenie Božieho zákona? A čo ak už kresťan tetovanie má? Môže byť naďalej plnohodnotným členom Cirkvi?
Pozrime sa na túto tému z viacerých uhlov – biblického, teologického, pastoračného aj osobného.
Najčastejšie citovaný verš proti tetovaniu pochádza zo Starého zákona:
„Nebudete si robiť zárezy na tele pre mŕtveho, ani si neurobíte nijaké tetovanie. Ja som Hospodin.“
(Levitikus 19,28)
Na prvý pohľad to znie jasne – tetovanie je zakázané. No ako pri všetkých biblických textoch, musíme sa pýtať na kultúrny, historický a teologický kontext.
Levitikus obsahuje množstvo príkazov, ktoré sa týkajú rituálnej čistoty Izraela v Starom zákone. Patria sem aj zákazy ako:
Tieto predpisy boli dané ako súčasť zmluvy medzi Bohom a izraelským národom a ich cieľom bolo oddeliť Boží ľud od pohanských národov, ktoré praktizovali modloslužbu, okultizmus a pohrebné rituály spojené s tetovaním či seba poškodzovaním.
Dôležité poznanie:
V Novom zákone – v Ježišovi Kristovi – nie sme pod zákonom Starého zákona, ale pod milosťou (Rim 6,14). Pavol vysvetľuje, že rituálne predpisy boli len tieňom budúcich vecí (Kol 2,16–17) a že kresťania majú slobodu, ale nemajú zneužívať túto slobodu na hriech.
V 1. liste Korinťanom čítame:
„Alebo neviete, že vaše telo je chrámom Ducha Svätého…? Preto oslávte Boha vo svojom tele.“
(1Kor 6,19–20)
Tento verš sa často používa v diskusii o tetovaní, no Pavol tu konkrétne hovorí o sexuálnej nemorálnosti, nie o úprave tela. Predsa však zostáva pravda, že naše telo patrí Bohu a máme s ním zaobchádzať s úctou.
Otázka teda neznie len „Môžem si dať tetovanie?“, ale skôr:
„Čo tým chcem vyjadriť? Je to v súlade s mojou vierou, mojím svedomím a mojou úctou k Bohu?“
Apoštol Pavol učil, že nie všetko, čo je dovolené, je aj užitočné (1Kor 10,23). To platí aj pri tetovaniach.
Page: 1 2
Rozchod je jedna z najťažších skúšok, ktorým môže človek v živote čeliť. Prekonanie bolesti zo…
Žijeme v dobe, kedy si mozog nestíha oddýchnuť. Neustále informácie, povinnosti, digitálny šum, multitasking. Naše…
Nie každé ticho musí byť nepríjemné. V medziľudských vzťahoch často očakávame, že láska, blízkosť a…
To, ako začneme ráno, má zásadný vplyv na celý deň. Ráno je chvíľou, kedy si…
Odpustenie nie je len morálny čin, ale aj cesta k uzdraveniu duše a tela. V…
Domov nie je len miesto, kde bývame, ale aj priestor, kde sa formuje naša viera,…