Po smrti pápeža Františka sa Cirkev i svet zamýšľajú nad dedičstvom muža, ktorý viac než desať rokov stál na čele Katolíckej cirkvi v čase neistoty, zmien a hľadania nových ciest. Jeho pontifikát nebol bez kontroverzií. Pre niektorých bol prorokom milosrdenstva a autentickej viery, pre iných nebezpečným narušiteľom stáročných tradícií.
František, prvý pápež z Južnej Ameriky a prvý jezuita v tomto úrade, prekvapil hneď od začiatku – voľbou mena, odmietnutím luxusu a dôrazom na Cirkev, ktorá má dýchať blízkosťou k chudobným a zraneným.
Jednou z hlavných priorít pápeža Františka bola reforma Rímskej kúrie. Už na začiatku svojho pontifikátu vytvoril Radu kardinálov (C9), ktorá mala pomôcť zefektívniť a očistiť vatikánske inštitúcie. Počas rokov došlo k zásadným organizačným zmenám – niektoré dikastériá sa zlúčili, iné premenovali.
František sa tiež zameral na transparentnosť vo financiách. Zaviedol prísnejšie pravidlá pre správu vatikánskeho majetku, čelil aj škandálom vo Vatikánskej banke, ktorú chcel premeniť na dôveryhodnú inštitúciu.
Niektorí v Cirkvi považovali reformy za príliš prudké a neprehľadné. Tvrdili, že František príliš rýchlo mení zaužívané štruktúry a oslabuje autoritu niektorých konzervatívnych predstaviteľov.
Františkov pontifikát bol poznačený silným dôrazom na milosrdenstvo. V roku 2016 vydal apoštolskú exhortáciu Amoris Laetitia, ktorá sa venovala rodine a výzvam modernej doby. Najväčšiu diskusiu vyvolala možnosť, aby rozvedení a znovu zosobášení katolíci za určitých podmienok mohli pristupovať k Eucharistii.
Tento postoj bol vnímaný ako revolučný krok smerom k ľudskosti a súcitu. František zdôrazňoval, že Cirkev má pastoračne sprevádzať, nie odsudzovať.
Na druhej strane, viacerí teológovia a kardináli verejne vyjadrili obavy, že tento prístup môže viesť k relativizmu. Žiadali jasné vyjadrenie k tomu, či sa nemení učenie Cirkvi o nerozlučiteľnosti manželstva. František na ich otázky priamo neodpovedal, čo ešte viac prehĺbilo napätie medzi pastoračnou praxou a dogmatickým učením.
Ďalším kontroverzným krokom bol dokument Traditionis custodes z roku 2021, ktorým František obmedzil slávenie Tridentskej omše, známej aj ako latinskej omše podľa misála z roku 1962. Tým prakticky zvrátil rozhodnutie Benedikta XVI., ktorý umožnil širšie slávenie tejto formy liturgie.
Page: 1 2
Žijeme v dobe, kedy si mozog nestíha oddýchnuť. Neustále informácie, povinnosti, digitálny šum, multitasking. Naše…
Nie každé ticho musí byť nepríjemné. V medziľudských vzťahoch často očakávame, že láska, blízkosť a…
To, ako začneme ráno, má zásadný vplyv na celý deň. Ráno je chvíľou, kedy si…
Odpustenie nie je len morálny čin, ale aj cesta k uzdraveniu duše a tela. V…
Domov nie je len miesto, kde bývame, ale aj priestor, kde sa formuje naša viera,…
V rýchlom svete plnom hluku a neustáleho zhonu je čoraz ťažšie nájsť ticho na zamyslenie.…