✅ Byť kresťan znamená patriť Kristovi – nie len ku kultúrnej skupine, cirkevnej tradícii alebo ideologickému smeru.
Môžeš byť katolík pokrstený v detstve, chodiť do kostola, poznať liturgiu, ale nikdy nedať srdce Ježišovi.
Môžeš byť evanjelik, citovať Luthera, mať reformované chápanie viery, ale nikdy nežiť poslušnosť evanjeliu.
Môžeš byť konzervatívny vo svetonázore, ale neochotný milovať blížneho.
„Nie každý, kto mi hovorí: ‚Pane, Pane‘, vojde do nebeského kráľovstva.“ (Mt 7,21)
Učeník nežije z označenia. Žije z rozhodnutia. Každodenného, praktického, konkrétneho.
Nie teória, ale modlitba, dôvera, nasledovanie.
Učeník zanecháva tvrdosť, rastie v milosrdenstve, neodsudzuje, ale volá k pravde v láske.
Nestačí povedať: „Už som taký.“ Učeník sa učí, pokoruje, necháva sa formovať.
„Po ovocí ich poznáte.“ (Mt 7,16)
Nie podľa statusu na Facebooku, ale podľa trpezlivosti, odpustenia, služby, vernosti.
Nezáleží na tom, ako sa voláš pred ľuďmi, ale koho nasleduješ vo vnútri.
Cirkev môže byť plná „katolíkov“, „evanjelikov“ či „konzervatívcov“ – a predsa duchovne prázdna. Ale stačí pár učeníkov – a svet sa mení.
Page: 1 2
Útok Izraela a USA na Irán: Prečo nás to všetkých ohrozuje V posledných dňoch svet…
Pravda a milosrdenstvo: Ako má Cirkev hovoriť o homosexualite? Otázka homosexuality v Cirkvi nie je…
V dobe, keď sa vernosť zosmiešňuje a záväzky relativizujú, je potrebné znovu pomenovať hranice. Ak…
Rozvod sa dnes často javí ako rýchle a prijateľné riešenie manželskej krízy. No je to…
Dôležitý som – ale svet sa nado mnou neláme Rád by som veril, že keď…
Keď syn povie, že chce byť kňazom: skúška viery aj rodičovskej lásky Rozhodnutie syna vstúpiť…