foto: youtube.com
Keď sa povie „svätý“, mnohým z nás sa možno vybaví obraz vážneho človeka, ponoreného do modlitby, vzdialeného každodenným starostiam a radostiam. A predsa, história Cirkvi nám ukazuje aj iný — živý a prekvapivo radostný obraz svätosti. Existujú svätci, ktorí boli nielen hlboko duchovní, ale zároveň plní humoru, radosti a smiechu, a práve tým si získali srdcia ľudí okolo seba.
Ich životy dokazujú, že radosť a svätosť nejdú proti sebe — práve naopak, radosť je ovocím Ducha Svätého (porov. Gal 5,22) a často dôležitým svedectvom viery v každodennom živote. Poďme sa pozrieť na niekoľko z nich, ktorí nás môžu inšpirovať k tomu, aby sme boli svätí — a pritom veselí.
Filip Neri (1515–1595), známy ako „apoštol Ríma“, bol výnimočný svojou vrúcnou láskou k Bohu, neustálou modlitbou a schopnosťou urobiť z viery niečo atraktívne a zrozumiteľné aj pre bežných ľudí. Založil oratoriánsku komunitu a venoval sa najmä mladým, chudobným a chorým.
Jeho najväčšou zbraňou však bol humor. Filip si často robil žarty zo seba, aby neupadol do pýchy. Jedného dňa, keď ho chválili za jeho múdrosť, si oholil polovicu brady a takto chodil po Ríme – len aby sa uistil, že mu sláva nestúpne do hlavy.
Jeho motto bolo:
„Buďte dobrí, ak môžete – ale hlavne buďte veselí!“
Don Bosco (1815–1888), zakladateľ saleziánskej rodiny, žil pre mládež. V časoch, keď sa chudobní mladí chlapci v Turíne potulovali po uliciach bez budúcnosti, im Don Bosco ponúkol nie len prístrešie, ale lásku, priateľstvo, zábavu a vieru.
Hral sa s nimi, učil ich, rozosmieval ich. Organizoval divadelné predstavenia, hry, turnaje a zároveň ich viedol k Ježišovi. Jeho metóda „preventívneho systému“ stála na troch pilieroch: rozum, náboženstvo a láskavosť – pričom všetko sa nieslo v duchu radosti a optimizmu.
Jeho slová:
„Chcem, aby ste boli šťastní teraz i vo večnosti.“
František (1181/82–1226) bol možno jedným z najradostnejších svätcov v dejinách Cirkvi. Aj keď sa zriekol bohatstva a žil v chudobe, jeho srdce prekypovalo radosťou. Hovoril so zvieratami, spieval o stvorení a tešil sa z každého Božieho daru — od slnka po dážď.
Jeho „Pieseň stvorenia“ je ódou radosti a vďačnosti.
Nazývali ho „Boží šašo“, pretože sa nebál smiechu, tanca, spontánnosti a oslavy života.
Page: 1 2
Rozchod je jedna z najťažších skúšok, ktorým môže človek v živote čeliť. Prekonanie bolesti zo…
Žijeme v dobe, kedy si mozog nestíha oddýchnuť. Neustále informácie, povinnosti, digitálny šum, multitasking. Naše…
Nie každé ticho musí byť nepríjemné. V medziľudských vzťahoch často očakávame, že láska, blízkosť a…
To, ako začneme ráno, má zásadný vplyv na celý deň. Ráno je chvíľou, kedy si…
Odpustenie nie je len morálny čin, ale aj cesta k uzdraveniu duše a tela. V…
Domov nie je len miesto, kde bývame, ale aj priestor, kde sa formuje naša viera,…