Viera

Voda začala ustupovať, koráb zastal na pohorí Ararat. Ako Noach zistil, že zem je už suchá a čo urobil ako prvé po opustení korábu?

Voda ustupuje a koráb zastáva

Boh si spomenul na Noacha – to neznamená, že naňho zabudol, ale že prišiel čas konať. Zoslal vietor, voda opadala.

Žriedla prahlbiny sa zatvorili
Pršanie sa zastavilo
✔ Voda sa strácala a klesala

Po stopäťdesiatich dňoch voda ustúpila natoľko, že koráb zastal na pohorí Araratu – v siedmom mesiaci, sedemnásteho dňa.

Až v desiatom mesiaci sa objavili vrcholy hôr.

Noach čakal ešte štyridsať dní, potom:
Otvoril okno korábu
Vypustil krkavca – ten však nepriniesol žiadnu správu
Vypustil holubicu – vrátila sa, nenašla suchú zem
✔ O týždeň ju vypustil znovu – vrátila sa s olivovým lístkom
✔ Po ďalších siedmich dňoch sa už nevrátila

To bol znak, že zem je pripravená.

Noach opúšťa koráb a stavia oltár

V šesťstoprvom roku Noachovho života, prvého dňa prvého mesiaca, voda na zemi vyschla.

✔ Noach otvoril strechu korábu
Viditeľne sa ukázala suchá zem

Ale čakal ešte do druhého mesiaca, dvadsiateho siedmeho dňa, kým Boh neprehovoril:

„Vyjdi z korábu ty, tvoja žena, tvoji synovia a tvoje nevesty.“

Boh prikázal, aby spolu s ľuďmi vyšli aj:
Všetky druhy zvierat
Vtáctvo, plazy, dobytok
Každé stvorenie podľa svojho rodu

Po vystúpení z korábu Noach postavil oltár a obetoval čisté zvieratá a vtáky. Bola to prvá zaznamenaná obeta po potope.

Hospodin pocítil príjemnú vôňu a povedal:

„Už nikdy neprekľajem zem kvôli človeku, hoci jeho srdce je od mladosti naklonené k zlu. Už nikdy nevyhubím všetko živé ako predtým.“

Boh zároveň vyslovil prisľúbenie:

„Kým bude trvať zem, sejba a žatva, chlad a horúčava, leto a zima, deň a noc neprestanú.“

Aké posolstvo prináša koniec potopy?

Boh sa nikdy nezabúda na svoj ľud – keď nastane správny čas, zasiahne.
Trpezlivosť a poslušnosť sa vyplácajú – Noach čakal, až kým Boh prehovoril.
Obeta ako výraz vďačnosti – Noach neoslavoval záchranu po svojom, ale uctil si Boha.
Boh uzavrel tiché prisľúbenie – zeme sa už nezmocní potopa.

Koniec potopy nie je len koncom súdu, ale začiatkom nového začiatku. Ako na tento nový začiatok odpovedáme my?

Page: 1 2

Martin Ruščanský

Recent Posts

“Prečo útoky Izraela a USA na Irán znamenajú svetovú rizikovú zónu, nie bezpečnejší svet”

Útok Izraela a USA na Irán: Prečo nás to všetkých ohrozuje V posledných dňoch svet…

2 mesiace ago

Pravda nie je nenávisť: čo Cirkev skutočne učí o homosexualite a ako sa s ňou vysporiadavá vo vlastných radoch?

Pravda a milosrdenstvo: Ako má Cirkev hovoriť o homosexualite? Otázka homosexuality v Cirkvi nie je…

2 mesiace ago

Cudzia manželka alebo priateľka nie je výzva, ale hranica! Ako sa k tomu postaviť?

V dobe, keď sa vernosť zosmiešňuje a záväzky relativizujú, je potrebné znovu pomenovať hranice. Ak…

2 mesiace ago

Manželstvo v ohrození: Ako ho zachrániť skôr, než bude neskoro

Rozvod sa dnes často javí ako rýchle a prijateľné riešenie manželskej krízy. No je to…

3 mesiace ago

Dôležitý som, no svet bezo mňa nespadne – SLOVO KŇAZA

Dôležitý som – ale svet sa nado mnou neláme Rád by som veril, že keď…

3 mesiace ago

Bez vnúčat, ale nie bez zmyslu: keď sa syn rozhodne pre kňazstvo! Ako reagujú matky?

Keď syn povie, že chce byť kňazom: skúška viery aj rodičovskej lásky Rozhodnutie syna vstúpiť…

3 mesiace ago