Vyhodili ju z domu, keď bola tehotná. Dnes má rodinu, ktorú jej môže každý závidieť

Vyhodili ju tehotnú. Pomoc našla u cudzích ľudí

Mária spomína, že osudové leto prežila na Kréte, kde bývala. Navštívila ju priateľka z Atén a spolu s ňou prišiel aj jej brat. „Prežili sme skvelé leto a o týždeň neskôr som mala vzťah s bratom mojej priateľky,“ opisuje začiatok príbehu. Po mesiaci sa vrátili do Atén, no sľúbili si, že budú pokračovať vo vzťahu na diaľku.

Krátko po ich odchode zistila, že je tehotná. „Povedala som mu: Musíme sa porozprávať, nie je mi dobre, som tehotná,“ spomína. Jeho reakcia ju šokovala: „Je môj?“ O niekoľko dní neskôr sa jej definitívne prestal ozývať.

Zostala sama. Zúfalo sa mu snažila dovolať, kontaktovala aj jeho rodinu, no márne. „Z práce počúval môj hlas a zavesil. Jeho matka tvrdila, že tam nie je,“ hovorí Mária. Dokonca aj priateľka, ktorá ju pôvodne zoznámila s otcom dieťaťa, zmizla.

Rozhodla sa povedať pravdu rodičom. „Nasledujúcu hodinu som bola na ulici,“ opisuje chvíľu, keď ju vlastný otec bez milosti vyhodil z domu. Vo vrecku mala len 50 eur.

Tehotnú ju odmietli všetci. Dnes má rodinu, ktorú si zaslúži

Zúfalá sa vydala za otcom dieťaťa do Atén, no aj tam ju čakal len chlad a ignorancia. „Skončili sme a prestaň s tými klamstvami,“ povedal jej bývalý partner a zavrel dvere pred jej očami. Nemala kam ísť. Išla na políciu a odtiaľ ju poslali do ubytovne pre ženy v núdzi.

V tejto ubytovni prežila deväť mesiacov. „Zrazu som sa ocitla v bezfarebných izbách, v cudzom meste s cudzími ľuďmi, ale konečne tak veľmi vlastnými,“ spomína. Tam sa spoznala s inými tehotnými ženami. Pomáhali si navzájom. Stali sa z nich priateľky.

Na Nový rok usporiadali malú oslavu. „Smiali sme sa, tancovali a cinkali pohármi pomarančového džúsu,“ hovorí Mária. V tomto prostredí priviedla na svet zdravé dievčatko. Jej dcéra sa stala jej jedinou rodinou.

Dnes má jej dcéra štyri roky a Mária žije so svojím partnerom, ktorý ich obe miluje. „Moje dieťa miluje, akoby bolo jeho vlastné,“ hovorí s vďačnosťou. Napriek všetkému, čím si prešla, sa jej podarilo vybudovať pravú rodinu, plnú lásky.

„Chcem sa poďakovať všetkým, ktorí sa o mňa a moje dieťa postarali. A keď sa ma niekto spýta, kde sú jej starí rodičia alebo jej otec, odpovedám: Sú mŕtvi,“ uzatvára svoj silný a emotívny príbeh.