Závisť sa síce nedá vidieť, ale môže ničiť vzťahy a dušu. Ak niekomu tajne želáme neúspech, závidíme majetok, rodinu, šťastie či talent, vstupujeme do duchovne nebezpečného teritória. Závisť je koreňom mnohých ďalších hriechov, preto ju treba rozpoznať v zárodku.
Žijeme v dobe, kde sa individualizmus povyšuje na cnosť. Konzumný spôsob života, plytvanie, pohodlnosť a ľahostajnosť voči utrpeniu druhých – to všetko sú prejavy hriechu, hoci si ich často racionalizujeme. Kresťanstvo nás však vedie k sebadarovaniu a službe, nie k sebastrednosti.
Žiť v milosti neznamená byť dokonalý – ale byť bdelý, pokorný a ochotný priznať si vlastné slabosti. Spytovanie svedomia by nemalo byť len pred sviatosťou zmierenia, ale aj bežnou súčasťou duchovného života. Pretože len ak poznáme svoje chyby, môžeme rásť – a približovať sa k pravde, ku ktorej nás Boh volá.
FOTOZDROJ: Facebook/Instagram
Page: 1 2
Útok Izraela a USA na Irán: Prečo nás to všetkých ohrozuje V posledných dňoch svet…
Pravda a milosrdenstvo: Ako má Cirkev hovoriť o homosexualite? Otázka homosexuality v Cirkvi nie je…
V dobe, keď sa vernosť zosmiešňuje a záväzky relativizujú, je potrebné znovu pomenovať hranice. Ak…
Rozvod sa dnes často javí ako rýchle a prijateľné riešenie manželskej krízy. No je to…
Dôležitý som – ale svet sa nado mnou neláme Rád by som veril, že keď…
Keď syn povie, že chce byť kňazom: skúška viery aj rodičovskej lásky Rozhodnutie syna vstúpiť…