Lev XIV.: Prvý americký pápež, ktorý vstúpil do dejín s tichou autoritou

Bol to pripomenutie Leva XIII., pápeža sociálneho učenia a dialógu so svetom práce. Znamenalo to aj návrat k dôrazu na sociálnu spravodlivosť, dôstojnosť práce a vzťah Cirkvi k modernému svetu.

Zároveň tým naznačil, že chce byť hlasom Cirkvi, ktorá myslí, načúva a koná, nie Cirkvi, ktorá kričí.

Pastiersky štýl nového pápeža

Vo svojom prvom príhovore ako pápež hovoril o pokoji, jednote a nádeji pre trpiacich. Nevyznieval ako revolucionár, ale ako človek, ktorý chápe zložitosť dnešného sveta a Cirkev vníma ako most, nie múr.

V otázkach morálky sa Lev XIV. hlási k klasickému učeniu, no jeho tón je pokojný, bez odsudzovania. V sociálnych témach je dôrazný – bráni chudobných, migrantov, planétu. Vidí Cirkev ako hlas svedomia pre spoločnosť, ktorá často zabúda na najzraniteľnejších.

Tiene minulosti a svetlo služby

Počas pôsobenia v USA aj Peru čelil výhradám, že v niektorých prípadoch sexuálneho zneužívania nekonal dostatočne rýchlo. Podľa jeho obhajcov však vždy postupoval v súlade s protokolmi a vychádzal z potrieb obetí, nie z ochrany inštitúcie.

Tieto otázky sa nepochybne znovu otvoria, no jeho životná integrita a pokojná dôslednosť mu dávajú dôveru mnohých biskupov, kňazov aj veriacich.

Čo čaká Cirkev pod vedením Leva XIV.?

Pred Levom XIV. stoja obrovské výzvy.
Musí udržať jednotu globálnej Cirkvi, rozdelenej medzi túžbu po tradícii a volanie po reformách.
Musí pokračovať v liečení rán spôsobených škandálmi.
A predovšetkým – musí viesť Cirkev tak, aby bola vierohodnou, pokornou a pravdivou v čase, keď je náboženstvo pre mnohých irelevantné.

Lev XIV. však vstúpil na Petrov stolec so skúsenosťou služby, ktorá nie je naučená, ale prežitá.
A možno práve to bude jeho najväčšia sila.