Rodičia formujú svoje deti od prvých dní – v jazyku, kultúre, návykoch aj hodnotách. Nikto sa nepozastavuje nad tým, že ich učia slušnému správaniu, úcte či pracovitosti. Prečo by teda práve viera mala byť výnimkou? Duchovná výchova nie je indoktrinácia, ale ponuka zmysluplnej cesty, na ktorej dieťa rastie v dôvere, pokoji a nádeji.
Sloboda nie je absencia výchovy, ale jej výsledok. Len dieťa, ktoré pozná, čo je viera, môže neskôr slobodne povedať „áno“ – alebo „nie“. Bez základu však rozhoduje v prázdnote.
Mnohí kresťanskí rodičia dnes pod tlakom okolia váhajú: nechcú pôsobiť netolerantne. Ale práve nezodpovedané duchovné otázky môžu viesť k prázdnote, hľadaniu v neistote a následne k prijatiu pochybných ideológií.
Ak si vážime slobodu, musíme deťom najskôr dať smer, ktorý im pomôže pochopiť, že viera nie je len súkromný pocit, ale postoj k svetu, k ľuďom i k Bohu. Len v zdravom základe môže raz vyrásť zdravý strom.
Nie je hanbou vychovávať deti vo viere. Hanbou by bolo nechať ich duchovne napospas svetu, ktorý často nevie, kam smeruje.
FOTOZDROJ: facebook, instagram
Page: 1 2
Útok Izraela a USA na Irán: Prečo nás to všetkých ohrozuje V posledných dňoch svet…
Pravda a milosrdenstvo: Ako má Cirkev hovoriť o homosexualite? Otázka homosexuality v Cirkvi nie je…
V dobe, keď sa vernosť zosmiešňuje a záväzky relativizujú, je potrebné znovu pomenovať hranice. Ak…
Rozvod sa dnes často javí ako rýchle a prijateľné riešenie manželskej krízy. No je to…
Dôležitý som – ale svet sa nado mnou neláme Rád by som veril, že keď…
Keď syn povie, že chce byť kňazom: skúška viery aj rodičovskej lásky Rozhodnutie syna vstúpiť…