Zlomené manželstvá často nezačínajú zradou, ale zranením. Zanedbané rozhovory, nepočuté obavy, nevyjadrené vďačnosti – to všetko sa hromadí, až kým sa vzdialenosť nezdá neprekonateľná. No práve tam, kde iní cúvnu, môžeme my urobiť krok bližšie. Komunikácia, odpustenie a úsilie nie sú slabosťou, ale znakom charakteru.
Zostať v manželstve nie je popretie vlastných potrieb – je to hlbšie pochopenie toho, že najväčšie naplnenie prichádza z darovania sa druhému, nie z hľadania ideálneho partnera. Dnešný svet nás učí rýchlo meniť to, čo nefunguje. Ale niekedy najväčšie požehnanie prichádza, keď sa rozhodneme opraviť, nie nahradiť.
V kultúre, kde je rozchod normou, vernosť sa stáva proti-prúdom. Ukazuje, že manželstvo je niečo viac než papier – je to svedectvo o tom, že aj nedokonalý príbeh môže mať krásny koniec. Nie je to ľahké, ale je to hodné. Nielen kvôli deťom, rodine či spoločnosti, ale aj kvôli nám samým.
FOTOZDROJ: Facebook
Page: 1 2
Útok Izraela a USA na Irán: Prečo nás to všetkých ohrozuje V posledných dňoch svet…
Pravda a milosrdenstvo: Ako má Cirkev hovoriť o homosexualite? Otázka homosexuality v Cirkvi nie je…
V dobe, keď sa vernosť zosmiešňuje a záväzky relativizujú, je potrebné znovu pomenovať hranice. Ak…
Rozvod sa dnes často javí ako rýchle a prijateľné riešenie manželskej krízy. No je to…
Dôležitý som – ale svet sa nado mnou neláme Rád by som veril, že keď…
Keď syn povie, že chce byť kňazom: skúška viery aj rodičovskej lásky Rozhodnutie syna vstúpiť…