Modliť sa nie je o tom, koľko slov povieš. Niekedy si sa dnes len pozrel do neba a povedal: „Pane, buď pri mne.“
A to stačí. Tvoj výdych bol dnes možno zázračným spojivom medzi tebou a Večnosťou.
Dnes možno niekto zdvihol telefón, pozrel ti do očí, odpovedal ti s láskou.
Byť vypočutý je jedna z najväčších milostí – a najviac lieči, keď sa cítiš neviditeľný.
Aj keď ťa niečo bolí, tvoje ruky stále môžu objímať. Tvoje nohy ťa nesú. Tvoje oči čítajú tieto riadky.
Tvoje telo je chrámom Ducha Svätého – a každý jeho pohyb je zázrakom.
Západ slnka? Vôňa dažďa? Spev vtákov? Kvapka rosy?
Boh maľuje každý deň nový obraz – nie len pre fotografov, ale pre tvoju dušu.
Možno si dnes odpustil niekomu. Alebo si bol odpustený.
To, že si nezostal v hneve, ale urobil krok k mieru, je zázrak.
Nie každý ho dokáže. Ale Boh ti dal silu to skúsiť.
Tvoj deň mohol byť ťažký. Možno niečo nevyšlo. Možno ti chýba odpoveď.
Ale ak si napriek tomu nestratil nádej – alebo ju aspoň hľadal – si svedkom zázraku. Lebo nádej nie je ľudský výtvor. Je dar.
Boh neprestal konať. Len my sme možno zabudli pozerať.
Skús si dnes večer sadnúť a povedať: „Ďakujem, Bože, za to, čo som dnes nevidel.“
A možno zajtra – v tom istom rannom šálke kávy, v objatí dieťaťa, v tichu izby – zrazu uvidíš zázrak, ktorý si predtým prehliadol.
Page: 1 2
Útok Izraela a USA na Irán: Prečo nás to všetkých ohrozuje V posledných dňoch svet…
Pravda a milosrdenstvo: Ako má Cirkev hovoriť o homosexualite? Otázka homosexuality v Cirkvi nie je…
V dobe, keď sa vernosť zosmiešňuje a záväzky relativizujú, je potrebné znovu pomenovať hranice. Ak…
Rozvod sa dnes často javí ako rýchle a prijateľné riešenie manželskej krízy. No je to…
Dôležitý som – ale svet sa nado mnou neláme Rád by som veril, že keď…
Keď syn povie, že chce byť kňazom: skúška viery aj rodičovskej lásky Rozhodnutie syna vstúpiť…