Nie každý zázrak má svetlo reflektorov. Niektoré sa dejú ticho – priamo pred tvojimi očami.
Mnohí katolíci chodia na svätú omšu roky, pravidelne, možno aj denne. A predsa sa stáva, že sa do nej vkradne zvyk, rutina, únava. Zrazu prestávame vnímať, čo sa tam vlastne deje. Zdá sa nám, že „nič nové“ sa nestalo. Ale pravda je opačná: pri každej omši sa dejú zázraky – duchovné, neviditeľné, večné.
Možno ich necítiš. Možno ich nevidíš. Ale sú skutočné.
Najväčší zázrak, ktorý sa deje pri každej svätej omši, je premenenie chleba a vína na Telo a Krv Kristovu.
„Toto je moje telo… Toto je moja krv…“ (Mt 26,26–28)
Tieto slová kňaza nie sú len symbolom. Katolícka viera učí, že v tej chvíli sa Ježiš reálne sprítomňuje – nie v predstave, ale v podstate. Chlieb zostáva chlebom navonok, ale je to živý Kristus. Víno chutí ako víno, ale je to Kristova krv.
Nevidíš zmenu. Ale každá omša je Kalvária aj Betlehem v jednom – Boh sa dáva svetu.
Na začiatku omše sa modlíme:
„Vyznávam všemohúcemu Bohu…“
Toto nie je formalita. Keď túto modlitbu povieš s ľútosťou v srdci, ľahké hriechy ti sú odpustené. Nie je potrebná spoveď na každé zlyhanie – omša je prameňom očisty.
Aj keď nič necítiš, Boh už koná v tvojom vnútri.
Božie slovo v omši nie je len „čítanie z Biblie“. Je to živý Boh, ktorý práve teraz k tebe prehovára.
Niekedy si povieš: „To bolo akoby na mňa.“
To nie je náhoda. Duch Svätý v každej liturgii premieňa slová na odpovede pre tvoje srdce.
Len buď vnímavý.
Page: 1 2
Rozchod je jedna z najťažších skúšok, ktorým môže človek v živote čeliť. Prekonanie bolesti zo…
Žijeme v dobe, kedy si mozog nestíha oddýchnuť. Neustále informácie, povinnosti, digitálny šum, multitasking. Naše…
Nie každé ticho musí byť nepríjemné. V medziľudských vzťahoch často očakávame, že láska, blízkosť a…
To, ako začneme ráno, má zásadný vplyv na celý deň. Ráno je chvíľou, kedy si…
Odpustenie nie je len morálny čin, ale aj cesta k uzdraveniu duše a tela. V…
Domov nie je len miesto, kde bývame, ale aj priestor, kde sa formuje naša viera,…