Čo robiť, keď už nezostávajú slová – a viera sa zdá ťažšia než kedykoľvek predtým
Život kresťana nie je len radostné putovanie od požehnania k požehnaniu. Je to aj púšť, ticho, únava. Sú dni, keď nedokážeme vstať z postele s vierou, že všetko má zmysel. Keď modlitba znie ako prázdna fráza. Keď všetko bolí. A práve v tých chvíľach najviac potrebujeme modlitbu – nie tú dokonalú, ale tú pravdivú.
„Pane, ja už nevládzem.“
Koľkí z nás túto vetu povedali – v chorobe, v strate, v úzkosti, vo viere, ktorá sa zdala byť ďaleko. A predsa – Boh sa neodvracia od únavy. Práve naopak: únava je miesto, kde sa Boh sklání najnižšie.
Modliť sa, keď je všetko ťažké, neznamená podávať Bohu vyleštené vety. Znamená dýchať pred Bohom, aj keď to ide namáhavo.
„Podľa veľkej Božej lásky sa nevysilíme, Jeho milosrdenstvo nikdy nekončí. Každé ráno je nové.“ (Nár 3,22-23)
Veľká chyba je myslieť si, že modlitba, ktorá je krátka, unavená, bolestivá alebo tichá, nie je dostatočná. Práve tie najúprimnejšie modlitby bývajú nesené slzami, nie slovami.
„Page: 1 2
Žijeme v dobe, kedy si mozog nestíha oddýchnuť. Neustále informácie, povinnosti, digitálny šum, multitasking. Naše…
Nie každé ticho musí byť nepríjemné. V medziľudských vzťahoch často očakávame, že láska, blízkosť a…
To, ako začneme ráno, má zásadný vplyv na celý deň. Ráno je chvíľou, kedy si…
Odpustenie nie je len morálny čin, ale aj cesta k uzdraveniu duše a tela. V…
Domov nie je len miesto, kde bývame, ale aj priestor, kde sa formuje naša viera,…
V rýchlom svete plnom hluku a neustáleho zhonu je čoraz ťažšie nájsť ticho na zamyslenie.…