
Keď srdce rodiča bolí, ale nádej v Bohu neumiera
Pre veriaceho rodiča niet bolestnejšieho okamihu, než keď dieťa, ktoré viedol k Bohu, stratí vieru, prestane sa modliť, odíde z Cirkvi, alebo sa obráti chrbtom k tomu, čo mu bolo kedysi drahé.
Nie je to len smútok – je to zraňujúca otázka:
„Kde som zlyhal? Prečo sa to stalo?“
Ale viera je dar. A aj keď si urobil všetko, čo si vedel – Boh nekončí tam, kde končia tvoje výchovné možnosti.
Rodič, ktorý sa modlí za svoje dieťa, zostáva jeho najväčšou oporou v duchovnom svete.
Boh nespí – a na tvoje dieťa nezabudol
Tvoje dieťa možno zabudlo, ako sa modlí. Ale Boh nezabudol, keď ho prvýkrát niesli ku krstu. Nezabudol, keď si mu večer čítal Bibliu. Nezabudol, keď ako dieťa zložilo ruky.
Aj keď teraz neverí – Boh verí, že sa môže vrátiť. A čaká.