Keď srdce rodiča bolí, ale nádej v Bohu neumiera
Pre veriaceho rodiča niet bolestnejšieho okamihu, než keď dieťa, ktoré viedol k Bohu, stratí vieru, prestane sa modliť, odíde z Cirkvi, alebo sa obráti chrbtom k tomu, čo mu bolo kedysi drahé.
Nie je to len smútok – je to zraňujúca otázka:
„Kde som zlyhal? Prečo sa to stalo?“
Ale viera je dar. A aj keď si urobil všetko, čo si vedel – Boh nekončí tam, kde končia tvoje výchovné možnosti.
Rodič, ktorý sa modlí za svoje dieťa, zostáva jeho najväčšou oporou v duchovnom svete.
Tvoje dieťa možno zabudlo, ako sa modlí. Ale Boh nezabudol, keď ho prvýkrát niesli ku krstu. Nezabudol, keď si mu večer čítal Bibliu. Nezabudol, keď ako dieťa zložilo ruky.
Aj keď teraz neverí – Boh verí, že sa môže vrátiť. A čaká.
Page: 1 2
Nie je hanba v akomkoľvek veku prijať Boha Viera nepozná hranice veku. Či má človek…
Katolícka a Evanjelická cirkev v Nemecku už dlhšie bojujú s klesajúcim počtom veriacich. Najnovšie štatistiky…
V piatok uplynuli tri roky od úmrtia kardinála Jozefa Tomka, jednej z najvýraznejších osobností moderných…
Keď sa Andresovi Albaladejovi (41) začali v apríli 2023 triasť svaly na ľavej ruke, nepripisoval…
Kresťanstvo sa opäť dostáva do popredia verejného diskurzu na Západe. Či už ide o intelektuálov,…
Pápež Lev XIV. mladým: Túžte po veľkom, svet potrebuje vašu odvahu Rím, Tor Vergata –…