Keď srdce rodiča bolí, ale nádej v Bohu neumiera
Pre veriaceho rodiča niet bolestnejšieho okamihu, než keď dieťa, ktoré viedol k Bohu, stratí vieru, prestane sa modliť, odíde z Cirkvi, alebo sa obráti chrbtom k tomu, čo mu bolo kedysi drahé.
Nie je to len smútok – je to zraňujúca otázka:
„Kde som zlyhal? Prečo sa to stalo?“
Ale viera je dar. A aj keď si urobil všetko, čo si vedel – Boh nekončí tam, kde končia tvoje výchovné možnosti.
Rodič, ktorý sa modlí za svoje dieťa, zostáva jeho najväčšou oporou v duchovnom svete.
Tvoje dieťa možno zabudlo, ako sa modlí. Ale Boh nezabudol, keď ho prvýkrát niesli ku krstu. Nezabudol, keď si mu večer čítal Bibliu. Nezabudol, keď ako dieťa zložilo ruky.
Aj keď teraz neverí – Boh verí, že sa môže vrátiť. A čaká.
Page: 1 2
To, ako začneme ráno, má zásadný vplyv na celý deň. Ráno je chvíľou, kedy si…
Odpustenie nie je len morálny čin, ale aj cesta k uzdraveniu duše a tela. V…
Domov nie je len miesto, kde bývame, ale aj priestor, kde sa formuje naša viera,…
V rýchlom svete plnom hluku a neustáleho zhonu je čoraz ťažšie nájsť ticho na zamyslenie.…
Sexuálny život je v manželstve darom i výzvou. V časoch, keď je svet presýtený povrchnými…
V súčasnej uponáhľanej dobe, kedy sa hodnoty mnohých rozmazávajú, zostáva otázka pravidelnej účasti na bohoslužbách…