Spojenie cirkevných sviatkov s pracovným voľnom nevzniklo z pohodlnosti, ale z múdrosti civilizácie, ktorá vedela, že človek potrebuje nielen prácu, ale aj oddych a duchovnú obnovu. Už v Desatore prikázaní čítame: „Pamätaj, že máš svätiť sviatočný deň.“ Pracovný pokoj je teda aktom úcty k Bohu, ale aj ochranou dôstojnosti človeka.
Ak by sa z kalendára vytratili cirkevné sviatky, nezmizli by len voľné dni. Zmizol by z neho aj hlas, ktorý hovorí o nádeji, zmysle obety, o transcendentne a o večnosti. Stratili by sme spoločné chvíle ticha, slávnosti aj tradície, ktoré nás ako národ formovali po stáročia.
Cirkevné sviatky nie sú len pre veriacich. Sú hodnotovým základom našej spoločnosti. Pripomínajú nám, že človek nie je len ekonomickou jednotkou, ale bytosťou s dušou. Deň pokoja je časom, kedy si pripomíname, čo nás presahuje – rodinu, vieru, kultúru i dejiny. V tom je ich večný význam.
FOTOZDROJ: vpeniaze.s
Page: 1 2
Útok Izraela a USA na Irán: Prečo nás to všetkých ohrozuje V posledných dňoch svet…
Pravda a milosrdenstvo: Ako má Cirkev hovoriť o homosexualite? Otázka homosexuality v Cirkvi nie je…
V dobe, keď sa vernosť zosmiešňuje a záväzky relativizujú, je potrebné znovu pomenovať hranice. Ak…
Rozvod sa dnes často javí ako rýchle a prijateľné riešenie manželskej krízy. No je to…
Dôležitý som – ale svet sa nado mnou neláme Rád by som veril, že keď…
Keď syn povie, že chce byť kňazom: skúška viery aj rodičovskej lásky Rozhodnutie syna vstúpiť…