Jednou z najnenápadnejších, no najničivejších nástrah je vlažnosť veriacich. Vonkajšia forma viery bez vnútornej premeny vedie k duchovnej prázdnote. Namiesto skutočného vzťahu s Kristom sa mnohí uspokoja s formálnym kresťanstvom – bez modlitby, bez sviatostí, bez života z evanjelia.
Kresťanstvo sa odovzdáva z generácie na generáciu – najmä cez rodinu. Keď sa rozpadá rodina a výchova detí sa odovzdáva štátu, oslabuje sa aj duchovný základ spoločnosti. Kresťanstvo tak neprichádza o veriacich náhle, ale pomaly, v tichosti a bez povšimnutia.
Kresťanstvo prežilo prenasledovanie, vojny aj ideológie. No najväčším nepriateľom dnes nie je meč ani zákaz – ale kompromis, pohodlnosť a zabudnutie na to, kým naozaj sme. Návrat k pravde, odvahe a hlbokej viere je jediná cesta, ako túto civilizačnú hodnotu zachovať pre budúce generácie.
FOTOZDROJ: Facebook/Instagram
Page: 1 2
Útok Izraela a USA na Irán: Prečo nás to všetkých ohrozuje V posledných dňoch svet…
Pravda a milosrdenstvo: Ako má Cirkev hovoriť o homosexualite? Otázka homosexuality v Cirkvi nie je…
V dobe, keď sa vernosť zosmiešňuje a záväzky relativizujú, je potrebné znovu pomenovať hranice. Ak…
Rozvod sa dnes často javí ako rýchle a prijateľné riešenie manželskej krízy. No je to…
Dôležitý som – ale svet sa nado mnou neláme Rád by som veril, že keď…
Keď syn povie, že chce byť kňazom: skúška viery aj rodičovskej lásky Rozhodnutie syna vstúpiť…