Každá generácia ju môže prehodnocovať, ale zároveň nachádza hlboké korene, na ktoré sa môže spoľahnúť. Cirkev nie je relikviou minulosti – je mostom medzi tým, čo bolo, a tým, čo príde. Uchováva dedičstvo viery, ktoré sa osvedčilo počas tisícročí.
Často bola Cirkev terčom výsmechu, prenasledovania či marginalizácie. No práve schopnosť stáť na pravde aj v nepopulárnych časoch jej dáva silu. Nesnaží sa zapáčiť svetu – jej cieľom je spása duší, nie popularita.
Cirkev si je vedomá aj vlastných zlyhaní. Neidealizuje sa. No práve cez pokánie a očistu ukazuje, že Božie dielo vedie nie dokonalosť človeka, ale milosť. Prežila preto, že pozná ľudskú krehkosť – a ponúka odpoveď, ktorá ju presahuje.
Cirkev nie je prežitok. Je živým svedectvom toho, že pravda, viera a nádej majú svoje miesto v každej dobe. A preto je tu tak dlho – nie preto, že by bola silnejšia ako svet, ale preto, že sa opiera o niečo, čo svet nikdy nemôže úplne pochopiť – o Boha.
ZDROJ: ZDROJ: Facebook/Instagram
Page: 1 2
Útok Izraela a USA na Irán: Prečo nás to všetkých ohrozuje V posledných dňoch svet…
Pravda a milosrdenstvo: Ako má Cirkev hovoriť o homosexualite? Otázka homosexuality v Cirkvi nie je…
V dobe, keď sa vernosť zosmiešňuje a záväzky relativizujú, je potrebné znovu pomenovať hranice. Ak…
Rozvod sa dnes často javí ako rýchle a prijateľné riešenie manželskej krízy. No je to…
Dôležitý som – ale svet sa nado mnou neláme Rád by som veril, že keď…
Keď syn povie, že chce byť kňazom: skúška viery aj rodičovskej lásky Rozhodnutie syna vstúpiť…