„Keď mi to povedali, zlomilo mi to srdce. Najviac ma bolí, že už nebudem môcť byť pri tom, ako z našej dcérky vyrastie žena. Namiesto toho sa musí pozerať, ako sa mi telo rozpadá pred očami,“ priznal Andres.
Rodina najprv verila, že pôjde o omyl. Obrátili sa na druhého odborníka, no ten potvrdil rovnaký výsledok. Prognóza bola nemilosrdná – v priemere tri až päť rokov života. Andres začal užívať lieky, ktoré spomaľujú postup choroby, no zázrak neprichádzal.
V septembri 2024 sa im podarilo vyzbierať 26 000 dolárov na experimentálnu liečbu kmeňovými bunkami. Hoci ide o terapiu, ktorá nie je oficiálne schválená, prvé výsledky priniesli nádej. No ako sama Carmen priznala, účinok netrval večne.
„Momentálne sa nespoliehame na zázraky. Žiadna dostupná liečba nie je v našich finančných možnostiach. Žijeme deň po dni, snažíme sa zostať silní a nájsť radosť v tom, čo ešte máme.“
Andres a jeho rodina dnes čelia životu s neúprosnou diagnózou. Napriek strachu a neistote však nachádzajú silu v blízkosti, láske a nádeji, že každý ďalší deň môže byť darom.
0 komentárov
Vlákna, odpovede a hodnotenie komentárov.