
ZDROJ: postoj.sk
Kresťanstvo sa opäť dostáva do popredia verejného diskurzu na Západe. Či už ide o intelektuálov, ktorí ho objavujú ako pilier civilizácie, alebo politikov, ktorí ho používajú ako symbol pri svojich kampaniach, zdá sa, že viera zažíva návrat. Otázka však znie – ide o skutočné duchovné prebudenie, alebo len o pragmatické využívanie náboženských symbolov v politickom boji?
Kresťanstvo ako štít v kultúrnej vojne
Britský novinár Justin Brierley upozornil na nový trend – návrat kresťanstva do verejného života. Spolu s menami ako Jordan Peterson, Douglas Murray či Ayaan Hirsi Ali sledujeme intelektuálov, ktorí začínajú vnímať kresťanskú tradíciu ako protiváhu voči kultúrnemu chaosu či ideologickému progresivizmu. Lenže mnohí z nich nie sú praktizujúcimi veriacimi – skôr obhajujú kresťanstvo ako užitočný kultúrny rámec.
Politizácia viery a temné tiene
Obavy prichádzajú s tým, ako niektoré politické skupiny túto „novú vieru“ uchopili. Na sieti X (bývalý Twitter) sa fráza „Kristus je kráľ“ začala spájať s extrémistickými a antisemitickými účtami. Tvrdý nacionalizmus sa tak maskuje kresťanskou rétorikou.
Známy americký komentátor Nick Fuentes, ktorý sa netají extrémistickými názormi, používa kresťanskú symboliku ako zbraň. Pridala sa aj Candace Owens, bývalá spolupracovníčka Bena Shapira, ktorá svoju vieru kombinovala s konšpiráciami o židovskom sprisahaní.
Podľa štúdií však kresťanský nacionalizmus často priťahuje práve tých, ktorí náboženstvo nepraktizujú. Ide teda o zneužitie viery na sekulárne účely – o snahu získať moc, nie o duchovnú obnovu.