Slovo kňaza: Sebectvo sa nikdy nevyplatí, začať treba myslieť na iných

Slovo kňaza: Najvyšší čas začať myslieť na iných

S majetkom sa dá narábať rozlične. Môžeme ho spravovať múdro a zodpovedne, alebo ho plytvať bez ohľadu na dôsledky. Podobenstvo o nepoctivom správcovi nám ukazuje, že plytvanie má mnoho podôb. Ak je človek sebecký, rozhadzuje nie preto, aby pomohol, ale preto, aby si sám doprial. A práve takto žil aj správca z evanjelia – myslel iba na seba, na svoj prospech, na svoj komfort.

Keď mu hrozilo, že príde o všetko, začal konečne uvažovať inak. Už mu bolo jasné, že jeho postavenie sa rúca a že nastáva čas účtovania. Vtedy sa rozhodol pre krok, ktorý mu nakoniec priniesol pochvalu: začal premýšľať nad tým, ako získať priazeň iných. Aj keď bol jeho zámer sebecký, v podstate urobil niečo, čo doteraz nepoznal – konečne začal myslieť na ostatných.

Toto posolstvo nie je len o človeku z dávneho príbehu. Je aj o nás. Lebo aj nám bol zverený majetok – nielen peniaze, ale aj čas, zdravie, schopnosti a možnosti. To všetko nie je výlučne naše. Raz budeme stáť pred Bohom, ktorý nám povie: „Vydaj počet.“ Vtedy si uvedomíme, že život nebol len o nás.

Mnohí z nás žijú tak, ako by dary života patrili iba im. Naháňame sa za úspechom, hromadíme veci, budujeme si postavenie. Ale čo ak to všetko budeme musieť pustiť z rúk skôr, než čakáme? Čo ak príde chvíľa, keď sa ukáže, že všetko, čo sme nazývali „moje“, bolo iba zverené na čas?

Podobenstvo nám pripomína, že skutočná múdrosť začína tam, kde sa prestávame pozerať iba na seba. Ak sa delíme s inými, už to nie je mrhanie, ale dobrá investícia. Ak zo svojich darov – hoci aj z tých najmenších – dáme druhým, meníme plytvanie na požehnanie. Keď sa podelíš o svoj čas, keď niekomu venuješ svoju pozornosť, keď nasýtiš ubitú dušu súcitom, stávaš sa nástrojom svetla.

Evanjelium hovorí, že „vo tme vyjde tvoje svetlo a tvoja temnosť bude ako poludnie“. To je prísľub pre každého, kto sa rozhodne vidieť aj iných a konať v ich prospech.

Dnešný svet potrebuje práve takých správcov – nie tých, čo myslia len na seba a svojich blízkych, ale tých, ktorí chápu, že žijeme v spoločnom dome a že dary života sú tu preto, aby sme sa nimi delili. Možno je najvyšší čas prestať sa pýtať „čo z toho budem mať ja?“ a začať sa pýtať „čo z toho budú mať druhí?“.

To je cesta, ktorá nás môže zachrániť – nielen v očiach ľudí, ale aj v očiach Boha

ZDROJ: Slovo kňaza Najvyšší čas začať myslieť na iných