Vrcholom cesty bola ekumenická bohoslužba pri príležitosti 1700. výročia Nicejského koncilu. Spolu s pravoslávnymi patriarchami – s výnimkou moskovského patriarchu – pápež recitoval Nicejské vyznanie viery bez klauzuly filioque. Výzvu predniesol ekumenický patriarcha Bartolomej z Konštantínopola.
Klauzula filioque, podľa ktorej Duch Svätý „pochádza z Otca i Syna“, bola do vyznania viery pridaná na Západe po konciloch v Nicei a Konštantínopole a stala sa jedným z teologických sporov vedúcich k schizme v roku 1054. Dnes už však Rím aj Konštantínopol uznávajú, že jadro viery zostáva spoločné.
Lev XIV. túto líniu potvrdil aj v apoštolskom liste V jednote viery, kde zdôraznil potrebu zbaviť sa teologických sporov, ktoré stratili svoj pôvodný zmysel. Katolícka cirkev podľa neho uznáva plnú záväznosť vyznania viery z roku 381, vyhláseného na Druhom konštantínopolskom koncile. Prijatie Nicejského vyznania bez filioque tak označil za legitímne vyjadrenie spoločnej kresťanskej viery.
Týmto gestom pápež pripomenul, že napriek pretrvávajúcim prekážkam existuje medzi katolíkmi a pravoslávnymi cirkvami hlboký spoločný základ. Ak má ekumenický dialóg napredovať, orientácia na kresťanský Východ sa javí ako realistickejšia cesta než snahy o doktrinálne zbližovanie s cirkvami vzniknutými počas reformácie.
0 komentárov
Vlákna, odpovede a hodnotenie komentárov.