„Pred rokom som uvažoval o dôchodku“: pápež otvorene o konkláve aj o sebe

Novinárov zaujímalo aj to, ako sa cítil počas konkláve, keďže sa k tomu verejne veľmi nevyjadroval. Lev XIV. poznamenal, že ešte pred rokom či dvoma sám uvažoval o odchode do dôchodku, a odľahčil to vtipom na adresu jedného z novinárov, ktorý má v decembri odísť do penzie.

O konkláve povedal, že absolútne verí v jeho tajomstvo, aj keď vie, že niektoré informácie sa v médiách objavili. Spomenul situáciu deň pred konkláve, keď ho v Ríme zastavila novinárka: povedal jej, že ide na obed s augustiniánmi, ona mu odvetila, že sa z neho stal jeden z kandidátov na pápeža. Jeho reakcia bola jednoduchá: „Všetko je v Božích rukách“ – a dodal, že tomu hlboko verí.

Kniha, ktorá vystihuje jeho spiritualitu

Pápež spomenul aj otázku od nemeckého novinára, ktorý sa pýtal, akú knihu by si ľudia mali prečítať (okrem sv. Augustína), aby pochopili, kto je Prevost. Lev XIV. odporučil titul La pratica della presenza di Dio (Prax Božej prítomnosti) od brata Lawrencea – jednoduchú knihu o modlitbe a spiritualite, v ktorej človek odovzdáva život Bohu a necháva sa viesť.

Vysvetlil, že táto spiritualita ho sprevádza dlhé roky – aj počas náročných období, napríklad v Peru v časoch terorizmu, a pri povolaniach, o ktorých si kedysi nemyslel, že ich bude mať. Povedal, že Bohu dôveruje a toto posolstvo prežíva stále.

Keď počas konkláve cítil, že sa môže stať pápežom, opísal vnútorný moment: zhlboka sa nadýchol a povedal: „Tu sme, Pane, ty si náš vodca, ty nás vedieš.“ S úsmevom dodal, že občas ho pobaví, ako novinári interpretujú jeho mimiku: „Myslíte si, že mi viete čítať myšlienky z tváre. Nie vždy máte pravdu.“

Ďalšia cesta: Afrika a možno Alžírsko

Novinárka Elisabetta Piqué sa pýtala na ďalšiu apoštolskú cestu. Pápež odpovedal priamo: „Afrika, Afrika.“ Osobne dúfa, že pôjde do Alžírska, aby navštívil miesta spojené so sv. Augustínom, a zároveň pokračoval v dialógu a budovaní mostov medzi kresťanským a moslimským svetom.

Dodal, že rád by navštívil aj ďalšie krajiny, na čom sa pracuje. Spomenul Latinskú Ameriku – konkrétne Argentínu a Uruguaj, ktoré podľa neho čakajú na pápežskú návštevu. Naznačil aj možnú cestu do Peru, pričom ak by tam šiel, privítali by ho aj susedné krajiny, no plán ešte nie je uzavretý. Zároveň uviedol, že na úrovni biskupskej konferencie a nuncia hľadajú spôsob, ako upokojiť situáciu vo Venezuele.

Islam ako „hrozba“? Skôr problém strachu a politiky

Otázka z denníka La Croix smerovala k tomu, či je islam hrozbou pre kresťanskú identitu Západu, ako si myslí časť kresťanov. Pápež odpovedal, že rozhovory v Turecku aj v Libanone – aj s moslimami – sa sústreďovali na mier a rešpekt medzi ľuďmi rôznych náboženstiev.

Priznal, že historicky to tak vždy nebolo, no dodal, že obavy v Európe často podnecujú ľudia odmietajúci imigráciu, ktorí nechcú „pustiť dnu“ ľudí z inej krajiny, náboženstva či rasy. Podľa neho musíme spolupracovať. Ako príklad uviedol Libanon: krajinu, kde sú islam aj kresťanstvo prítomné, rešpektované a kde je možné žiť spolu a byť priateľmi. Spomenul aj svedectvá o ľuďoch, ktorí si navzájom pomáhajú.

Nemecká synodálna cesta: úpravy na oboch stranách, nádej na dobré riešenie

Pápež dostal otázku aj k synodálnej ceste v Nemecku: či môže cirkev posilniť, alebo naopak oslabiť. Odpovedal, že medzi tým, ako sa synodalita žila v Nemecku, a tým, ako ju možno lepšie rozvíjať v univerzálnej cirkvi, existujú podobnosti, ale aj výrazné rozdiely.

Zdôraznil, že odlišné prežívanie synodality ešte nemusí znamenať rozkol. Zároveň vyjadril obavu, že mnohí katolíci v Nemecku nevnímajú niektoré aspekty nemeckej synodálnej cesty ako svoje nádeje pre cirkev ani ako spôsob, akým chcú vieru prežívať.

Zopakoval, že v Nemecku je potrebný ďalší dialóg a počúvanie, aby nebol vylúčený žiaden hlas a aby hlasy mocnejších neumlčali tých, ktorých je síce veľa, no nemajú priestor hovoriť. Pripomenul aj rokovania skupiny nemeckých biskupov so skupinou kardinálov z Rímskej kúrie, ktoré majú zabezpečiť, aby sa nemecká synodálna cesta neodchýlila od smerovania univerzálnej cirkvi. Povedal, že proces bude pokračovať a verí, že dôjde k „úpravám na oboch stranách“ – a úprimne dúfa v pozitívne vyriešenie.

Rokovania o spravodlivom mieri a úloha Európy

Padla aj otázka, či je v dnešnej klíme možné rokovať o spravodlivom mieri bez Európy, ktorú USA v posledných mesiacoch podľa otázky systematicky vynechávali. Pápež odpovedal, že Svätá stolica sa priamo na rokovaniach nezúčastňuje, ale často vyzýva na dialóg.

Dodal však, že prítomnosť Európy je dôležitá a že pôvodný návrh bol čiastočne upravený aj vďaka tomu, čo hovorila Európa. Za potenciálne kľúčovú označil úlohu Talianska – kultúrne a historicky môže pôsobiť ako sprostredkovateľ medzi stranami. Zároveň vyzval hľadať riešenia, ktoré prinesú „skutočný a spravodlivý mier“ – v tomto prípade pre Ukrajinu.




ZDROJ: Pápežova tlačovka v lietadle Pred rokom uvažoval o dôchodku, ďalšia cesta by mohla byť do Afriky, odkaz Hizballáhu dostal