Rodina nestačí. Dieťa musí vidieť aj iné rodiny a rovesníkov, ktorí žijú vieru. Spoločenstvo normalizuje kresťanskú identitu. Bez neho vzniká pocit „som divný“, čo je v tínedžerskom veku smrteľné pre prenos viery. Preto farnosti, skauting, eRko, alebo aj neformálne rodinné skupiny majú strategickú hodnotu.
Dnešné deti viac času trávia v digitálnom svete než v škole alebo s rodinou. Sekularizácia už nie je v novinách — je v algoritmoch. Rodič, ktorý necháva dieťa v digitálnom svete bez orientácie, prehráva výchovu. Kontrola nestačí, dieťa potrebuje výklad a kompas: čo je dobro, krása, pravda, dôstojnosť, láska a obeta. Kresťanstvo má pre tieto pojmy hlbšie zdôvodnenie než ktorýkoľvek moderný ideizmus.
Kresťanská výchova nie je nostalgický návrat do minulosti, ale dôkaz zodpovednosti rodiča. Dieťa si nevie samo vybrať medzi sekulárnym svetom a vierou, ak nikdy nepochopí hodnotu viery. Rodič ho k tomu musí doviesť — príkladom, modlitbou, disciplínou, spoločenstvom a láskou.
Page: 1 2
Útok Izraela a USA na Irán: Prečo nás to všetkých ohrozuje V posledných dňoch svet…
Pravda a milosrdenstvo: Ako má Cirkev hovoriť o homosexualite? Otázka homosexuality v Cirkvi nie je…
V dobe, keď sa vernosť zosmiešňuje a záväzky relativizujú, je potrebné znovu pomenovať hranice. Ak…
Rozvod sa dnes často javí ako rýchle a prijateľné riešenie manželskej krízy. No je to…
Dôležitý som – ale svet sa nado mnou neláme Rád by som veril, že keď…
Keď syn povie, že chce byť kňazom: skúška viery aj rodičovskej lásky Rozhodnutie syna vstúpiť…