Európa síce hovorí o „deeskalácii“ a „zdržanlivosti“, no reálne len sleduje vývoj. Kľúčový Hormuzský prieliv, cez ktorý prúdi významná časť svetovej ropy, je ohrozený — a Európska únia nie je schopná zabezpečiť ani vlastné energetické záujmy bez opierania sa o Spojené štáty.
A práve tu sa ukazuje problém, ktorý Brusel dlhodobo ignoruje: závislosť.
Závislosť od externých zdrojov energií.
Závislosť od vojenskej ochrany iných.
A napokon aj závislosť od rozhodnutí, ktoré nevznikajú v Európe.
Keď americký prezident kritizuje európskych spojencov za to, že sa nechcú zapojiť do ochrany strategických trás, nejde len o diplomatickú poznámku. Je to pomenovanie reality: Európa chce bezpečnosť, ale nie je pripravená niesť jej cenu.
Do toho prichádza ďalšia rovina, ktorú si lídri pamätajú veľmi dobre — migrácia. Rok 2015 ukázal, čo sa stane, keď sa kríza v regióne vymkne spod kontroly. Dnes síce ešte masové presuny obyvateľstva nevidíme, ale signály sú jasné.
A otázka znie: je Európa pripravená?
Nie v dokumentoch. Nie v deklaráciách. Ale reálne — na hraniciach, v legislatíve, v politickej vôli.
Skúsenosť hovorí skôr opak. Európska únia sa často pripravuje na minulú krízu, nie na tú budúcu.
Ak sa konflikt rozšíri a ceny energií budú ďalej rásť, doplatia na to najmä obyčajní ľudia. Domácnosti, ktoré už dnes cítia tlak cien, a podniky, ktoré strácajú konkurencieschopnosť.
A v tejto situácii znie výzva na „zdržanlivosť“ skôr ako priznanie bezmocnosti než ako riešenie.
Možno je čas prestať hovoriť o hodnotách a začať hovoriť o záujmoch.
0 komentárov
Vlákna, odpovede a hodnotenie komentárov.