“Prečo útoky Izraela a USA na Irán znamenajú svetovú rizikovú zónu, nie bezpečnejší svet”

Blízky východ je srdcom svetových energetických tokov. Už teraz dochádza k zablokovaniu Hormuzského prielivu, čím sa narušuje 20 % svetovej ropnej dopravy.

To znamená:

• rast cien energií pre európske domácnosti,
• vyššiu infláciu,
• zraniteľnosť energetickej bezpečnosti krajín závislých na rope a LNG.

Stratégia „bombarduj dnes a ekonomicky vyrieši problémy zajtra“ tu jednoducho nefunguje – hospodárske dôsledky útočných akcií sa preženú späť do západných ekonomík rýchlejšie, než si politické elity priznajú.

4) Riziko regionálneho konfliktu pre svet

Tento konflikt nie je izolovaný. Počas konfliktu:

• USA hlásili mŕtvych amerických vojakov,
• Irán odpálil rakety na americké základne,
• Hizballáh začal útoky z Libanonu.

Sú to jasné signály, že boje sa neobmedzujú len na dva štáty, ale stávajú sa vojnovou realitou medzi globálnymi mocnosťami a ich protivníkmi.

5) Konzervatívny pohľad: bezpečnosť vs. experiment s vojnou

Konzervatívna realpolitik hovorí jasne: bezpečnosť je prioritou, ale vojna nesmie byť cieľom samu o sebe. Preventívne vojenské operácie bez legitimného mandátu a bez plánovaného konca sa v histórii končia katastrofou – od Vietnamskej vojny až po Irak 2003.

Údery proti Iránu, akokoľvek opodstatnené obavami o jeho jadrové ambície, nevyhnutne destabilizovali celý región, oslabila dôveru v medzinárodné normy a zatiahli do konfliktu spojencov aj nepriateľov.

Tento konflikt prerástol jeho pôvodnú logiku. Už nejde len o iránsky jadrový program alebo regionálne stratégie – ide o otázku, či budeme tolerovať vojenské akcie, ktoré:

• porušujú medzinárodné právo,
• eskalujú do širšej vojny,
• ohrozujú energetickú a ekonomickú stabilitu sveta.

Ak je cieľom bezpečnosť a stabilita, musíme sa začať pýtať kritické otázky o tom, kde je hranica medzery medzi obranou a nevyhnutnou agresiou.