Hospodin uzatvára zmluvu s Abrámom. Sľubuje mu potomstvo ako hviezdy na nebi a dedičstvo krajiny

Hospodin uzatvára zmluvu s Abrámom. Prichádza prorocké slovo

Abrám priniesol jalovicu, kozu, barana, holúbka a hrdličku. Rozpolil ich na dvoje a položil ich oproti sebe. Vtáky nerozpolil.

Abrám odháňal dravé vtáky, ktoré prileteli na telá. Keď zapadlo slnko, tvrdo zaspal. Zmocnila sa ho tieseň a temnota.

V tejto zvláštnej chvíli zaznelo prorocké Božie slovo:

„Tvoji potomkovia budú prišelcami v cudzej krajine. Zotročia ich a budú s nimi zle zaobchádzať štyristo rokov.“

Ale Hospodin sľubuje, že ich oslobodí, potrestá utláčateľov a jeho ľud vyjde s veľkým majetkom.

Abrám sám zomrie v pokoji a v starobe. Jeho potomkovia sa po štyroch generáciách vrátia, lebo viny Amorejčanov ešte nie sú naplnené.

A potom sa to stalo:

„Objavila sa dymiaca pec a ohnivá pochodeň, ktorá prechádzala medzi rozpolenými čiastkami.“

Boh nepotreboval svedkov. Uzavrel zmluvu sám, jednostranne a navždy.

Zmluva s večnými dôsledkami

V ten deň Hospodin uzavrel zmluvu s Abrámom:

„Tvojmu potomstvu dám túto krajinu od Egyptského potoka až po Veľkú rieku, Eufrat.“

Zahrnuté sú všetky národy, ktoré tam žili — od Kénitov až po Jebúsejov.

Táto zmluva sa stala základom viery Izraela, ale aj neskoršieho židovsko-kresťanského pohľadu na dejiny spásy.

✔ Viera Abráma mu bola pripočítaná ako spravodlivosť
✔ Boh mu dal prísľub potomstva aj krajiny
✔ Zmluva bola spečatená obetou a ohňom

Abrám nevidel ešte nič, no uveril všetkému. Preto je nazývaný otcom viery.