Abrám žil ako cudzinec v zasľúbenej krajine. Po víťazstve v boji a stretnutí s kráľom Melchisedekom k nemu opäť prehovoril Hospodin. Tentoraz vo videní.
Boh mu povedal, aby sa nebál. Oznámil mu, že on sám je jeho štítom a odmenou.
Abrám však zostával bezdetný. Pýtal sa, komu zanechá svoj dom a majetok.
Videl len svojho sluhu Eliezera.
Hospodin mu však povedal: „On nebude tvojím dedičom.“ Sľúbil mu potomka z vlastného tela a vyviedol ho von pod nočnú oblohu.
„Pozri na nebo a spočítaj hviezdy… Toľko bude tvojho potomstva.“
Abrám uveril. A Boh mu to počítal za spravodlivosť.
Na znak dôvery priniesol obetu, ktorá sa stala súčasťou zmluvy. A potom prišiel tvrdý spánok, temnota, a Hospodinov hlas, ktorý hovoril o budúcnosti.
Boh predpovedá otroctvo jeho potomkov i ich slávny odchod. A sľubuje mu celú krajinu od Egypta po Eufrat.
Ako presne vyzerala táto božská zmluva, a čo z nej platí dodnes?
Abrám dostáva sľub. Jeho viera bola odmenená Hospodinom
Po víťaznom návrate domov zaznelo Abrámovi vo videní Hospodinovo slovo:
„Neboj sa, Abrám, ja som tvoj štít, tvoja hojná odmena.“
No Abrám nemal potomka. Otvorene sa pýtal:
„Čože mi dáš? Odchádzam bezdetný.“
Vidí ako dediča svojho sluhu Eliezera, ktorý sa narodil v jeho dome.
Boh však jeho obavy vyvracia:
„On nebude tvojím dedičom. Tvojím dedičom bude ten, čo vyjde z teba.“
Vyvádza ho pod nočnú oblohu a ukazuje hviezdy.
„Toľko bude tvojho potomstva.“
A v tej chvíli prichádza rozhodujúci moment:
„Abrám uveril Hospodinovi a on mu to počítal za spravodlivosť.“
Táto veta je jedným z najosobnejších vyjadrení viery v celej Biblii.
Potom Hospodin pripomína, že to on Abráma vyviedol z Úru a prisľúbil mu vlastníctvo krajiny.
Abrám sa však pýta: „Podľa čoho poznám, že ju budem vlastniť?“
A Boh ho vyzýva k zvláštnej obeti.
0 komentárov
Vlákna, odpovede a hodnotenie komentárov.