Hospodin uzatvára zmluvu s Abrámom. Sľubuje mu potomstvo ako hviezdy na nebi a dedičstvo krajiny

Abrám žil ako cudzinec v zasľúbenej krajine. Po víťazstve v boji a stretnutí s kráľom Melchisedekom k nemu opäť prehovoril Hospodin. Tentoraz vo videní.

Boh mu povedal, aby sa nebál. Oznámil mu, že on sám je jeho štítom a odmenou.

Abrám však zostával bezdetný. Pýtal sa, komu zanechá svoj dom a majetok.

Videl len svojho sluhu Eliezera.

Hospodin mu však povedal: „On nebude tvojím dedičom.“ Sľúbil mu potomka z vlastného tela a vyviedol ho von pod nočnú oblohu.

„Pozri na nebo a spočítaj hviezdy… Toľko bude tvojho potomstva.“

Abrám uveril. A Boh mu to počítal za spravodlivosť.

Na znak dôvery priniesol obetu, ktorá sa stala súčasťou zmluvy. A potom prišiel tvrdý spánok, temnota, a Hospodinov hlas, ktorý hovoril o budúcnosti.

Boh predpovedá otroctvo jeho potomkov i ich slávny odchod. A sľubuje mu celú krajinu od Egypta po Eufrat.

Ako presne vyzerala táto božská zmluva, a čo z nej platí dodnes?

Abrám dostáva sľub. Jeho viera bola odmenená Hospodinom

Po víťaznom návrate domov zaznelo Abrámovi vo videní Hospodinovo slovo:
„Neboj sa, Abrám, ja som tvoj štít, tvoja hojná odmena.“

No Abrám nemal potomka. Otvorene sa pýtal:

„Čože mi dáš? Odchádzam bezdetný.“

Vidí ako dediča svojho sluhu Eliezera, ktorý sa narodil v jeho dome.

Boh však jeho obavy vyvracia:

„On nebude tvojím dedičom. Tvojím dedičom bude ten, čo vyjde z teba.“

Vyvádza ho pod nočnú oblohu a ukazuje hviezdy.

„Toľko bude tvojho potomstva.“

A v tej chvíli prichádza rozhodujúci moment:

„Abrám uveril Hospodinovi a on mu to počítal za spravodlivosť.“

Táto veta je jedným z najosobnejších vyjadrení viery v celej Biblii.

Potom Hospodin pripomína, že to on Abráma vyviedol z Úru a prisľúbil mu vlastníctvo krajiny.

Abrám sa však pýta: „Podľa čoho poznám, že ju budem vlastniť?“

A Boh ho vyzýva k zvláštnej obeti.

To nie je všetko. Pokračovanie článku nájdete na ďalšej strane ↓