„Kríž nad dverami, Boh v srdci?“ Prečo (ne)záleží na náboženských predmetoch v domácnosti

foto: youtube.com

Keď vojdete do niektorých domovov, okamžite si všimnete kríž nad dverami, ikonu na stene, sošku Panny Márie na komode alebo otvorenú Bibliu na stolíku v obývačke. Inde, aj u kresťanov, nenájdete nič, čo by na prvý pohľad prezrádzalo ich vieru. Znamená to, že jeden dom je „duchovnejší“ ako druhý? A je vôbec dôležité mať v dome náboženské predmety?

Táto otázka môže pôsobiť banálne – veď predsa viera je v srdci, nie na stene. No kresťanská tradícia od prvých storočí ukazuje, že fyzické predmety majú svoje miesto v našom duchovnom živote. Prečo?

1. Hmatateľná pripomienka neviditeľného

Sme ľudia – máme oči, ruky, pamäť. Boh nás stvoril nie ako čistých duchov, ale ako bytosti, ktoré vnímajú svet zmyslami. Náboženské predmety – kríž, sväté obrazy, sošky – nám môžu slúžiť ako mosty medzi neviditeľnou realitou a naším každodenným životom.

Keď ráno prechádzam okolo kríža pri vchodových dverách a dotknem sa ho, nenápadne sa na chvíľu zastavím. Nie kvôli samotnému drevu, ale kvôli tomu, koho predstavuje. Môže to byť tichý moment modlitby, vďaky, alebo len pripomenutie, že aj dnes chcem žiť ako kresťan.

2. Dom ako miesto požehnania

V Starom aj Novom zákone má dom a domácnosť osobitné miesto. V dome sa modlili, slávili Paschu, neskôr Pánovu večeru, prijímali hostí, uzdravovali.

Mnoho rodín preto žehná svoje príbytky – buď pri sviatku Zjavenia Pána (koledovanie s „K+M+B“) alebo pozvaním kňaza. Často ide o gesto, ktoré je sprevádzané umiestnením požehnaného predmetu – kríža, vody, sväteničky. Nie ako talizman, ale ako vonkajšie vyjadrenie toho, že tento dom patrí Bohu a že jeho obyvatelia túžia po Jeho prítomnosti.

3. Výchova viery cez priestor

Ak máte deti, viete, aké silné sú obrazy. Malé deti ešte nerozumejú zložitým teologickým pojmom, ale rozumejú obrazu Ježiša s otvorenou náručou.
Pekná ikona, jednoduchý drevený kríž či detská Biblia na poličke môžu byť malými otvorenými dverami k veľkým rozhovorom o Bohu.

Dokonca aj medzi dospelými – koľkokrát sa stalo, že návšteva sa spýtala: „A čo to je za obrázok?“ a rozhovor sa zdanlivo náhodne zvrtol k viere. Prítomnosť náboženských znakov v dome svedčí – ticho, ale jasne.