foto: youtube.com
Keď niekto vytiahne z vrecka ruženec, na retiazke nosí krížik, alebo má v peňaženke svätý obrázok, môže sa zdať, že ide len o zvyk, možno tradíciu z detstva. Ale niekedy to je oveľa viac než len symbol.
Je teda dôležité nosiť pri sebe náboženský predmet? Alebo stačí „mať vieru v srdci“?
Táto otázka sa dotýka podstaty našej viery – vzťahu medzi vonkajším a vnútorným, medzi viditeľným a neviditeľným. Nie je to len o predmetoch. Je to o našom postoji.
Kresťanstvo je náboženstvo vtelenia.
Boh sa stal telom – Ježiš Kristus. Odvtedy sa duchovné a fyzické stali nerozlučne prepojené.
To, čo robíme naším telom – pohľad, dotyk, gesto – môže byť vyjadrením viery. Práve preto máme sviatosti, ktoré spájajú viditeľné znaky s neviditeľnou milosťou.
A práve preto sa náboženské predmety – ako krížik, medaila, ruženec – môžu stať spoločníkmi našej viery.
Náboženský alebo posvätný predmet je hmotná vec, ktorá je požehnaná alebo používaná na vyjadrenie a prehĺbenie viery. Môže to byť:
Nie sú to talizmany. Nie je ich úlohou „zabezpečiť ochranu“ ako kúzlo.
Ich význam je v tom, že nás upriamujú na Boha a pomáhajú nám žiť vieru vedome.
Krížik na krku alebo ruženec vo vrecku môžu byť jemným dotykom neba uprostred rušného dňa.
Keď sa ho dotkneme, keď ho náhodou nahmatáme, je to príležitosť – na krátku modlitbu, výdych, vedomie, že nie som sám.
Nie každý o viere rozpráva. Ale predmet viery na nás môže byť tichým svedectvom.
Ľudia si všimnú krížik, pýtajú sa na medailu. Nie ako výstrednosť, ale ako výpoveď o tom, čo je pre mňa dôležité.
Mnohí kresťania nosia pri sebe ruženec alebo obrázok svätého práve preto, lebo im pomáha počas ťažkých chvíľ.
Nie je to povera. Je to opora viery. Predmet, ktorý už držali v ruke pri modlitbe, keď im bolo najťažšie.
Mať ruženec v taške je pozvánkou k modlitbe počas čakania, na cestách, na prechádzke.
Ako poznamenal pápež František: „Ruženec v ruke je ako lano, ktoré nás drží blízko k Matke Božej.“
Niektoré predmety sú spomienkou na silné duchovné zážitky – púť, konverziu, uzdravenie, sviatosť zmierenia.
Nosiť ich pri sebe je ako nosiť pamäť viery. A Boh rád koná tam, kde si pamätáme.
Ak začneme veriť, že predmet sám o sebe nás chráni alebo prináša šťastie, zabúdame na Boha.
Predmet nie je Boh. Je len pomôcka na cestu k Nemu.
Page: 1 2
Žiť v manželstve znamená prijímať nielen partnera, ale všetko, čo do jeho života patrí. Ak…
Rozchod je jedna z najťažších skúšok, ktorým môže človek v živote čeliť. Prekonanie bolesti zo…
Žijeme v dobe, kedy si mozog nestíha oddýchnuť. Neustále informácie, povinnosti, digitálny šum, multitasking. Naše…
Nie každé ticho musí byť nepríjemné. V medziľudských vzťahoch často očakávame, že láska, blízkosť a…
To, ako začneme ráno, má zásadný vplyv na celý deň. Ráno je chvíľou, kedy si…
Odpustenie nie je len morálny čin, ale aj cesta k uzdraveniu duše a tela. V…