Môžeš byť v stave sucha a pritom veľmi blízko Bohu. Boh často najviac koná, keď sa zdá, že nič necítiš. Ako korene rastliny, ktoré sa najviac rozrastajú pod povrchom.
„Najhlbšia modlitba je tichá a bez pocitov, ale Boh ju počuje najjasnejšie.“
Tam, kde bol vždy – v Tebe. V Tvojom tichom úsilí, v Tvojej túžbe, v samotnej túžbe hľadať Ho. Boh sa možno skrýva pred Tvojimi zmyslami, ale nikdy nie pred Tvojou dušou.
„Keď necítiš Boha, znamená to len, že je príliš blízko, aby si Ho videl.“
Duchovné sucho je paradox – hoci cítiš Boha najmenej, môže byť vtedy najbližšie. Volá ťa, aby si ho miloval pre Neho samého, nie pre dary. Učí ťa, že viera je viac než cítenie. Že modlitba nie je výkon, ale vzťah.
A že aj v tme môžeš žiariť – práve preto, že si zostal.
„Temná noc duše nie je koncom cesty, ale bránou k hlbšiemu spojeniu s Bohom.“
sv. Ján z Kríža
Page: 1 2
Útok Izraela a USA na Irán: Prečo nás to všetkých ohrozuje V posledných dňoch svet…
Pravda a milosrdenstvo: Ako má Cirkev hovoriť o homosexualite? Otázka homosexuality v Cirkvi nie je…
V dobe, keď sa vernosť zosmiešňuje a záväzky relativizujú, je potrebné znovu pomenovať hranice. Ak…
Rozvod sa dnes často javí ako rýchle a prijateľné riešenie manželskej krízy. No je to…
Dôležitý som – ale svet sa nado mnou neláme Rád by som veril, že keď…
Keď syn povie, že chce byť kňazom: skúška viery aj rodičovskej lásky Rozhodnutie syna vstúpiť…