foto: youtube.com
Duchovný život nie je vždy vrcholový zážitok. Nie je to len radostné kráčanie s Bohom, naplnené jasnými odpoveďami, hlbokým pokojom a emocionálnym povznesením. Pre mnohých veriacich – aj pre svätých – je realitou aj niečo, čo nazývame duchovné sucho. Je to obdobie, keď sa zdá, že Boh mlčí, keď modlitba nič „neprináša“, keď naše duševné i duchovné prežívanie pôsobí prázdne.
Ako sa modliť, keď sa zdá, že sa Boh vzdialil? Čo robiť, keď sa srdce odmlčí a duša zostane v tme?
Tento článok ponúka nádej, útechu i praktické rady pre všetkých, ktorí sa nachádzajú v tomto náročnom, ale zároveň plodnom období duchovného života.
Duchovné sucho je stav, keď človek prestane vnímať Božiu blízkosť tak, ako predtým. Môže to byť:
Je to však normálna a prirodzená fáza duchovného rastu. Nie je znakom Božieho opustenia, ale často Božieho zámerného mlčania, ktoré nás učí viere bez pocitov.
Duchovné sucho nie je znak zlyhania. Skôr je to znamenie, že sa naša viera prehlbuje. Mnohí svätí zakúsili tento stav:
„Boh sa často skrýva, aby sme Ho hľadali nie pre Jeho dary, ale pre Neho samého.“
Hoci Božie cesty nie vždy chápeme, duchovné sucho môže mať viacero dôvodov:
Učíme sa veriť bez toho, aby sme to „cítili“. Láska sa prehlbuje, keď sa nebojuje o odmenu, ale zostáva verná.
Boh nás môže viesť od detskej viery (založenej na pocitoch) k zrelej viere (zakorenenej v dôvere a odovzdanosti).
Keď Boh mlčí, učíme sa Ho hľadať intenzívnejšie, hlbšie a vytrvalejšie.
Ježiš na kríži tiež zvolal: „Bože môj, prečo si ma opustil?“ Duchovné sucho nás pripája k Jeho krížu.
Modlitba počas sucha je ako modlitba v Getsemanskej záhrade. Nie je o radosti, ale o láske. Zostaň – hoci len v tichu.
„Vernosť v tme je silnejšia než oddanosť vo svetle.“
V období sucha sa môže zdať, že dlhé modlitby sú nemožné. Použi jednoduché výkriky:
„Pane, tu som.“
„Ježišu, dôverujem Ti.“
„Neopúšťaj ma, aj keď ťa necítim.“
Aj keď text nevnímaš srdcom, čítaj pomaly žalmy – najmä tie, ktoré hovoria o opustenosti:
„Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?“ (Ž 22)
„V noci sa moje slzy stali mojím pokrmom.“ (Ž 42)
„Vylej si srdce pred Pánom.“ (Ž 62)
Pokračuj vo svätej omši, spovedi, adorácii – nie ako emocionálny zážitok, ale ako akt viery. V suchu sa sviatosti stávajú chlebom púšte.
Page: 1 2
Rozchod je jedna z najťažších skúšok, ktorým môže človek v živote čeliť. Prekonanie bolesti zo…
Žijeme v dobe, kedy si mozog nestíha oddýchnuť. Neustále informácie, povinnosti, digitálny šum, multitasking. Naše…
Nie každé ticho musí byť nepríjemné. V medziľudských vzťahoch často očakávame, že láska, blízkosť a…
To, ako začneme ráno, má zásadný vplyv na celý deň. Ráno je chvíľou, kedy si…
Odpustenie nie je len morálny čin, ale aj cesta k uzdraveniu duše a tela. V…
Domov nie je len miesto, kde bývame, ale aj priestor, kde sa formuje naša viera,…