Vo viere často hovoríme o istote, dôvere, odovzdanosti. No realita každodenného kresťanského života ukazuje, že aj viera je niekedy cestou cez pochybnosti. Práve pochybnosť — to tiché šepkanie otázok, to vnútorné napätie medzi „verím“ a „nechápem“ — je častejšia, než by sme si možno priznali. A predsa, Biblia neukazuje pochybnosti ako slabosť, ktorú treba potlačiť. Skôr ich zobrazuje ako brány, cez ktoré sa môže viera prehĺbiť a vzťah s Bohom posilniť.
Pozrime sa spoločne na niektoré príbehy biblických pochybovačov — ľudí, ktorí mali otázky, ktorí váhali, ktorí sa báli… a ktorých si Boh napriek tomu (alebo práve preto) mocne použil.
1. Abrahám: Pochybnosti na ceste zasľúbenia
Abrahám je nazývaný „otcom viery“. No jeho cesta viery nebola priamočiara. Keď mu Boh sľúbil, že bude otcom mnohých národov, Abrahám mal už 75 rokov a jeho manželka Sára bola neplodná.
V Genesis 15 čítame, že Abrahám sa pýta:
„Čo mi chceš dať, Pane, keď ja zostávam bezdetný?“
A neskôr v Genesis 17 sa dokonca smeje nad Božím zasľúbením, že mu v starobe narodí syn.
Čo sa môžeme naučiť:
Abrahám pochyboval, kládol otázky a dokonca sa snažil Božie zasľúbenie naplniť po svojom (narodenie Izmaela). A predsa bol Boh trpezlivý. Viera neznamená neprítomnosť pochybností. Znamená ochotu ísť ďalej aj s nimi.
2. Mojžiš: „Kto som ja, Pane?“
Keď Boh povolal Mojžiša, aby vyviedol Izrael z Egypta, Mojžiš bol plný pochybností – nielen o Bohu, ale najmä o sebe samom.
V Exodus 3–4 kladie Mojžiš Bohu sériu otázok a výhovoriek:
- „Kto som ja, aby som išiel k faraónovi?“
- „Čo ak mi neuveria?“
- „Pane, ja neviem hovoriť dobre.“
- A nakoniec: „Pane, pošli niekoho iného!“
0 komentárov
Vlákna, odpovede a hodnotenie komentárov.