
foto: hodnoty.sk
Na púšti pri prameni vody na ceste do Šúru sa Hagar stretáva s Hospodinovým anjelom. Ten sa jej pýta:
„Odkiaľ prichádzaš a kam sa uberáš?“
Hagar odpovedá:
„Utekám od svojej panej Saraj.“
Anjel jej vraví:
„Vráť sa k svojej panej a buď jej poddaná.“
A potom jej dáva zvláštne zasľúbenie:
„Rozmnožím tvoje potomstvo tak, že ho nebude možné spočítať.“
A ďalej hovorí:
„Pozri, počala si, porodíš syna a dáš mu meno Izmael, lebo Hospodin ťa počul v tvojom pokorení.“
O Izmaelovi zaznie aj prorocká charakteristika:
„Bude to človek ako divý osol, jeho ruka bude proti všetkým a ruky všetkých budú proti nemu.“
Boh, ktorý vidí. Studňa, ktorá pripomína Božiu blízkosť
Hagar nazýva Hospodina:
„El-Roi“ – čo znamená „Boh, ktorý ma vidí“.
„Či som tu nezahliadla toho, ktorý ma vidí?“
Miesto, kde sa jej Boh zjavil, dostáva meno:
Beér-Lachaj-Roi, čo znamená „Studňa Živého, ktorý ma vidí“.
Táto studňa ostáva pamätníkom stretnutia človeka s Bohom — v samote, v úteku, v pokorení.
Hagar sa vracia a porodí Abrámovi syna. Abrám mu dá meno Izmael. Keď sa narodil, Abrám mal osemdesiatšesť rokov.
✔ Hagar bola slúžka, no Boh ju videl.
✔ Izmael dostal meno, ktoré znamená: „Boh počul“.
✔ Studňa na púšti sa stala miestom zázračného stretnutia.
Aj v úteku, Boh človeka neprehliadne. Hagar a jej príbeh sú dôkazom, že Boh vidí a počuje aj tých, ktorí sú na okraji.