Saraj nemohla mať dieťa, preto dala Abrámovi za ženu slúžku Hagar. Tá porodila Izmaela, ktorého meno znamená „Boh počul“

Na púšti pri prameni vody na ceste do Šúru sa Hagar stretáva s Hospodinovým anjelom. Ten sa jej pýta:

„Odkiaľ prichádzaš a kam sa uberáš?“

Hagar odpovedá:

„Utekám od svojej panej Saraj.“

Anjel jej vraví:

„Vráť sa k svojej panej a buď jej poddaná.“

A potom jej dáva zvláštne zasľúbenie:

„Rozmnožím tvoje potomstvo tak, že ho nebude možné spočítať.“

A ďalej hovorí:

„Pozri, počala si, porodíš syna a dáš mu meno Izmael, lebo Hospodin ťa počul v tvojom pokorení.“

O Izmaelovi zaznie aj prorocká charakteristika:

„Bude to človek ako divý osol, jeho ruka bude proti všetkým a ruky všetkých budú proti nemu.“

Boh, ktorý vidí. Studňa, ktorá pripomína Božiu blízkosť

Hagar nazýva Hospodina:

„El-Roi“ – čo znamená „Boh, ktorý ma vidí“.
„Či som tu nezahliadla toho, ktorý ma vidí?“

Miesto, kde sa jej Boh zjavil, dostáva meno:
Beér-Lachaj-Roi, čo znamená „Studňa Živého, ktorý ma vidí“.

Táto studňa ostáva pamätníkom stretnutia človeka s Bohom — v samote, v úteku, v pokorení.

Hagar sa vracia a porodí Abrámovi syna. Abrám mu dá meno Izmael. Keď sa narodil, Abrám mal osemdesiatšesť rokov.

✔ Hagar bola slúžka, no Boh ju videl.
✔ Izmael dostal meno, ktoré znamená: „Boh počul“.
✔ Studňa na púšti sa stala miestom zázračného stretnutia.

Aj v úteku, Boh človeka neprehliadne. Hagar a jej príbeh sú dôkazom, že Boh vidí a počuje aj tých, ktorí sú na okraji.