Skutočný príbeh: „Netušila som, že plačem kvôli Bohu“

Nič mi nebolo zodpovedané naraz. Ale postupne som zisťovala, že v kresťanstve nejde o dokonalý život, ale o prítomnosť niekoho, kto v tom živote kráča so mnou. Niekoho, kto ma neodsúdil, keď som sa priznala, že mám za sebou neveru. Niekoho, kto mi nevyčítal moju minulosť, ale ju prijal ako súčasť príbehu, ktorý môže byť vykúpený.

Jedného večera – sedela som doma, sama, ticho – som povedala: „Bože, ak si, daj mi poznať, že ma miluješ.“
A on odpovedal. Nie hlasom. Nie zázrakom. Ale vnútorným pokojom, aký som dovtedy nepoznala. V ten večer som plakala – nie z bolesti, ale z úľavy. Netušila som, že plačem kvôli Bohu. Netušila som, že sa dá zamilovať do pravdy.

Dnes ešte nemám všetko vyriešené. Ale poznám Toho, kto ma drží. A to stačí.