Srdce človeka neustále bije, bez nášho vedomého úsilia. Pracuje potichu, ale vytrvalo. Pumpuje krv, živí celé telo a nikdy si neberie prestávku. Tento orgán je výnimočný nielen svojou fyzickou silou, ale aj symbolickým významom, ktorý mu pripisujeme. Pre mnohých ľudí je srdce viac než len sval – je miestom emócií, lásky a duchovnej energie. V dnešnej dobe, keď je infarkt jednou z najčastejších príčin smrti, stojí za to zamyslieť sa nad tým, čo nám týmto spôsobom telo vlastne hovorí.
Z pohľadu lekára je srdce dokonalý mechanizmus. Od narodenia až po smrť neúnavne pracuje. Prečerpáva litre krvi, zabezpečuje kyslík a živiny pre každú bunku. Na to, aby mohlo dávať život, však potrebuje aj ono samo výživu – krv, ktorá prúdi jeho vlastnými tepnami. Práve tu vzniká prirovnanie, ktoré si zaslúži našu pozornosť: aby sme mohli dávať iným, musíme najprv dať sebe. To platí nielen fyzicky, ale aj duchovne.
Autor tohto duchovného zamyslenia je lekár, ktorý sa neskôr začal viac zaujímať o svet duše. Fascinuje ho nielen štruktúra a funkcia srdca, ale aj jeho energetický rozmer. Tvrdí, že srdce má väčšie bioelektrické pole ako mozog. Je podľa neho centrom lásky, ktorá – ak nie je živená zvnútra – slabne.
„Pamätajte na koronárne tepny. Ak sa srdce nenakŕmi samo, prestane biť,“ upozorňuje. A práve v tom vidí hlboký odkaz infarktu. Nielen fyzického zlyhania, ale aj duchovného volania o pomoc.
„Miluj seba. Nie sebeckým spôsobom, ale len natoľko, aby láska vo vás prúdila k ostatným,“ dodáva.
Dnes už nestačí iba dbať na zdravú výživu či prestať fajčiť. Skutočná prevencia srdcových ochorení začína pri postoji k sebe samému. Ale čo ak skutočne platí, že infarkt je výzvou duše naučiť sa láske?
0 komentárov
Vlákna, odpovede a hodnotenie komentárov.