Podľa katolíckeho učenia je kňaz alter Christus – „druhý Kristus“, ktorý pri slávení Eucharistie zastupuje samotného Ježiša Krista. Kristus bol muž a vedome si vybral dvanástich mužov – apoštolov, ktorým zveril túto službu. Katolícka cirkev preto verí, že nemá právomoc meniť to, čo Kristus ustanovil. Nie je to vec výberu, ale vernosti pôvodnému Božiemu zámeru.
Svätý Ján Pavol II. v apoštolskom liste Ordinatio Sacerdotalis v roku 1994 jednoznačne vyhlásil, že „Cirkev nemá oprávnenie udeľovať kňazské svätenie ženám“ a táto skutočnosť je definitívna.
Ženy v službe Cirkvi – inak, ale nie menej
Ženy zohrávajú v Cirkvi dôležitú úlohu ako katechétky, rehoľníčky, teologičky, misionárky či laické vedúce spoločenstiev. Ich hlas je cenný a prítomnosť nenahraditeľná. No ich povolanie je iné – nie menej hodnotné, ale špecifické.
Cirkvi nejde o zrovnoprávnenie vo funkciách, ale o doplnenie v rozdielnosti. Muž a žena sú stvorení rozdielne a ich služby v Cirkvi to rešpektujú. Každý slúži v duchu svojho povolania.
Prečo žena nemôže byť pápežkou?
Pápež je biskup Ríma – a biskupstvo je možné prijať len po kňazskej vysviacke. Keďže ženy nemôžu byť kňazmi, nemôžu sa ani stať biskupmi – a teda ani pápežmi. Ide o prirodzený dôsledok vernosti učenia a nie o úmyselné vylúčenie.
Rovnosť v dôstojnosti, rozdielnosť v úlohách
Katolícka cirkev hlása rovnosť muža a ženy v dôstojnosti, ale uznáva ich rozdielnosť v povolaní a úlohách. Slúžiť omšu alebo byť pápežom nie je otázka práv, ale vernosti Kristovej vôli a odkazu apoštolskej tradície.
Cirkev potrebuje mužov aj ženy – nie v rovnakých úlohách, ale v rovnakej láske a oddanosti Bohu.
FOTOZDROJ: FACEBOOK, INSTAGRAM, TIKTOK
0 komentárov
Vlákna, odpovede a hodnotenie komentárov.